Charles Augustus Lindbergh bol známy americký letec a vojenský dôstojník. Najviac ho preslávil prvý neprerušený transatlantický sólo let z New Yorku do Paríža. Za neho obdržal aj Orteigovu cenu a Medailu česti od amerického vojska. Jeho sláva bola obrovská čo na Charlesa a jeho rodinu vrhalo veľa pozornosti. V marci roku 1932 mu neznámi únosca uniesol 20-mesačného syna Charlesa mladšieho. Páchateľa sa podarilo vypátrať až o niekoľko rokov neskôr no postihol ho príznačný trest.
K únosu došlo o 21:00 1. marca 1932, z druhého poschodia domu Lindberghovcov, kde sa nachádzala izba malého Charlesa. To, že chlapec zmizol si až o hodinu všimla jeho pestúnka, Betty Gow, ktorá oboznámila rodičov. Keď celý dom a jeho okolie prepátrali, našli na parapete okna Charlesovej izby list žiadajúci výkupné vo výške 50 000 amerických dolárov. O prípad sa začala hneď zaujímať štátna polícia v New Jersey po tom čo bol únos nahlásený miestnej Hopewellskej polícii.
Zdroj: fbi.gov
Na mieste činu páchateľ nezanechal skoro ani stopu
Miesto činu následne prehľadali aj policajti, ktorým sa podarilo nájsť stopy blata a čiastočný odtlačok topánky na okennej parapete v detskej izbe. Na mieste činu nebola žiadna krv ani odtlačky iba zlomený rebrík, po ktorom sa únosca dostal do izby malého Charlesa. Rebrík pozostával z dvoch častí a v tej druhej vykazoval známky nalomenia čo značilo, že sa to muselo stať počas výstupu alebo zostupu. Polícia následne vypočula všetkých pracovníkov a otec malého Charlesa požiadal svojich známych aby s únoscom alebo únoscami začali komunikovať. O 5 dní neskôr dostal Lindbergh starší ďalší list od únoscu, kde už žiadal výkupné vo výške 70 000 dolárov. List bol poslaný 4. marca z Brooklynu v New Yorku.
Zdroj: fbi.gov
Vyjednávali cez noviny
Tretí list dostal skľúčený otec 8. marca, kde únosca odmietol ako vyjednávača osobu vybranú Lindberhovcami a žiadal o oznam v novinách. Ešte v ten deň do novín napísal bývalý riaditeľ miestnej školy, Dr. Cordon. Sám sa ponúkol byť vyjednávačom a dokonca ponúkol aj 1000 dolárov navyše k výkupnému.
Na ďalší deň dostal Dr. Condon od únoscu ďalší list, kde únosca prijal jeho úlohu ako vyjednávač. 10. marca dostal Dr. Condon 70 000 dolárov na výkupné a začal z únoscom vyjednávať prostredníctvom stĺpčekov v novinách pod pseudonymom “Jafsie”. Ďalšie listy dostával Dr. Condon prostredníctvom taxikára, ktorému list dal záhadný únosca. V nich bol návod, kde nájde Condon ďalší list.
Zdroj: fbi.gov
Únosca sa s nimi zahrával
V šiestom liste naviedol únosca Condona aby sa stretol s istým mužom, ktorý si vraví “John” na Woodlandskom cintoríne. Condon mal pri sebe bodyguarda až na čas, keď vyjednával o výkupnom s “Johnom”. Condon tak chcel aj dôkaz o tom, že chlapca naozaj majú.
Vyjednávanie aj naďalej pokračovalo prostredníctvom novín. Siedmy list bol doručený aj s pyžamom malého Charlesa, ktoré podľa otca patrilo práve jeho synovi. V ôsmom liste únosca žiadal o spoluprácu, keďže podľa jeho slov únos plánoval už rok.
Koncom marca našla pred domom Lindberghovcov Charlesova pestúnka detský chránič na palec, ktorý patril chlapcovi. Nasledoval deviaty list, kde únosca žiadal už 100 000 dolárov a aby mu už neposielali šifrované správy do novín. V desiatom liste tak žiadal vyjednávača Condona aby si peniaze pripravil na nasledujúci večer.
Zdroj: charleslindbergh.com
Po dvoch mesiacoch od únosu prišla zdrvujúca správa
V jedenástom liste nasmeroval Condona, kde nájde ten dvanásty, kde si určil, kde prebehne preberanie peňazí. 50 000 dolárov odovzdal Condon neznámemu mužovi, ktorý mu odovzdal trinásty list. V ňom stálo, že Charles Jr. by sa mal nachádzať na lodi menom “Nellie” neďaleko Martha’s Vineyard v Massachusetts.
Nasledujúci deň sa na tomto mieste spustilo pátranie, ktoré však bolo neúspešné. Telo malého Charlesa bolo náhodne objavené až 12. mája 1932 približne 7 kilometrov juhovýchodne od domu Lindberghovcov. Na polovicu bolo pochované v značnom štádiu rozkladu. Hlava Charlesa bola pomliaždená, v jeho lebke bola diera a niektoré časti jeho tela chýbali. Súdny lekár potvrdil, že chlapec bol mŕtvy už 2 mesiace a smrť bola spôsobená silným úderom do hlavy. Rodičia telo chlapca identifikovali a nebohý Charles bol spopolnený 13. mája 1932.
Zdroj: en.wikipedia.org
Po dvoch rokoch našli stopu
Pátranie po únoscovi sa iba zintenzívnilo a všetky banky a inštitúcie boli oboznámené s tým, že majú polícii poskytnú informácie ak zachytia transakcie z výkupného. Zopár transakcii prebehlo a polícia sa dala do pátrania a vyznačila miesta, kde boli peniaze použité. V septembri 1934 sa dostali k informácii, že peniaze boli použité na čerpacej stanici. Poznávacia značka, ktorú si pracovník čerpacej stanice zapísal, bola prihlásená na meno Bruno Richard Hauptmann. Polícia začala sledovať jeho dom až kým sa vo večerných hodinách k domu nepriblížil muž, ktorého Dr. Condon opísal ako tajomného “Johna”.
Zdroj: en.wikipedia.org
Všetky dôkazy viedli k jednému menu
Hauptmann, pôvodom z Nemecka, žil v tom čase už 11 rokov v Amerike, kde sa živil ako stolár. Do Ameriky sa snažil dostať v roku 1923 no neúspešne, druhý pokus skončil aj tak nelegálnym pobytom. Hauptmanna usvedčili aj ďalšie bankovky, ktoré mal pri sebe, neskôr sa priznal aj k ďalším transakciám, ktoré s peniazmi urobil.
Ďalších 13 000 dolárov bolo nájdené v jeho garáži. Jeho tvár spoznal aj taxikár, ktorý Condonovi dával únoscove listy. Ďalším usvedčujúcim dôkazom bolo aj drevo použité na rebríku, ktoré našli aj na Hauptmannovej povale. Expert na písmo porovnal aj Hauptmannov rukopis, ktorý bol identický s tým na listoch od únoscu.
Zdroj: fbi.gov
Vyhýbal sa výkonu trestu
Súd proti Hauptmannovi začal 3. januára 1935, kde proti nemu použili už vyššie spomenuté dôkazy. Navyše v skrini v Hauptmannovom dome našli napísané Condonove telefónne číslo a adresa. Hauptmann bol uznaný súdom ako vinný z vraždy prvého stupňa 13. februára 1935 a odsúdený na trest smrti. Nasledovalo niekoľko odvolaní proti rozsudku a pozastavení výkonu trestu no Hauptmanna nakoniec čakalo to čo si zaslúžil. Tretieho apríla 1936, vyše štyri roky po únose, bol o 20:47 Bruno Richard Hauptmann popravený na elektrickom kresle. Tento “zločin storočia”, ako ho pomenovali média, presvedčil Congress aby uzákonil únos ako federálny trestný čin ak únosca s obeťou prekročí hranice štátu.
Zdroj: fbi.gov
zdroj:fbi.gov
