″Syna učím čítať od 2 rokov…″ Som neurobiologička a desí ma prístup niektorých rodičov!..

Prestaňte!

Niektorí moderní rodičia sú doslova posadnutí vývinom svojich detí. Dávajú im rôzne výchovné hry a takmer od plienok ich zapisujú na všelijaké kurzy, v hlbokom presvedčení, že práve toto ich deťom v živote prinesie nekonečné výhody.

Tatiana Černigovskaja, jedna z najznámejších ruských psycholinguistov a neurobiológov, profesorka na Svätoperterskej Štátnej Univerzite, si však myslí niečo iné.

Vo svojej knihe «Ako naučiť mozog učiť sa» vysvetľuje, že je dôležité nielen tlačiť do detí vedomosti, ale oveľa dôležitejšie je naučiť ich ako svoj mozog používať správne. Inými slovami, naučiť ich učiť sa!

Toto povedala Tatiana Černigovskaja:

Pre deti je veľmi dôležité, aby sa deti veci začali učiť v správnom čase. Najväčší problém moderného človeka sú jeho zaujatí rodičia.

Keď mne niekto povie: «Svojho syna som začala učiť čítať už v dvoch rokoch», iba odpovedám: «Ste blázon!»

Načo je to dobré? V dvoch rokoch nič z toho nedokáže! Jeho mozog na to nie je pripravený!

Ak ho budete poriadne trápiť, tak samozrejme sa čítať naučí, dokonca možno aj písať, ale to nie je pointa.

Vo všeobecnosti je u detí obrovský rozdiel vo vývoji. Existuje termín — «vek školskej zrelosti». Definuje sa nasledovne: dieťa má 7 rokov, druhé má tiež 7 rokov, ale jedno ide do školy, pretože jeho mozog je k tomuto kroku pripravený, ale druhé sa ešte potrebuje polroka doma hrať a až potom si sadnúť do školskej lavice.

Podľa oficiálnych údajov je u nás 40% detí, ktoré majú problémy s čítaním a písaním po skončení základnej školy. Dokonca aj v siedmom ročníku sú deti, ktoré zle čítajú.

Takéto deti využívajú všetku kognitívnu funkciu mozgu na pochopenie písmen. Preto, aj keď text prečítajú, na jeho pochopenie im už kapacita nezostáva a tým pádom akákoľvek otázka k téme ich stavia do neúspechu, pretože na ňu nie sú schopní odpovedať.

1. Rozvíjajte jemnú motoriku.

Pred nami stojí veľmi zložitá úloha: nachádzame sa na križovatke medzi človekom, ktorý písal bezchybne a čítal obyčajné knihy a človekom, ktorý číta hypertexty, písať nevie vôbec, má problémy s ikonkami a dokonca nechápe texty. Je dôležité chápať, že to je iný človek a má tým pádom aj iný mozog.

Nám, dospelým, sa páči ten druhý mozog a veríme, že v tom nie je nič nebezpečné. Ale ono je.

Ak sa malé dieťa, ktoré príde do školy, neučí písať, zvykať si na jemné detailné pohyby ruky, ak v škôlke nič nerobí a nevystrihuje nožničkami, nehrá sa s korálkami, potom nemá správne rozvinuté motorické zručnosti. A práve toto vplýva na rečové funkcie. Ak u dieťaťa nerozvíjate jemnú motoriku, tak potom sa nesťažujte, že jeho mozog nepracuje správne.

2. Počúvajte hudbu a učte k tomu aj svoje deti.

Moderné neurovedy aktívne skúmajú mozog v čase, keď naň vplýva hudba. A preto teraz vieme, že keď je hudba prítomná pri vývoji človeka v rannom veku, výrazne to ovplyvňuje štruktúru a kvalitu nervovej siete.

Keď vnímame reč, dochádza k veľmi zložitému spracovaniu fyzického signálu. Do ucha sa nám dostanú decibely, intervaly, a to všetko je fyzika. Ucho počúva a mozog počuje.

Keď sa dieťa učí hudbu, zvyká si vnímať aj zdanlivo nepodstatné detaily, odlišovať zvuky a ich dĺžku medzi sebou. A práve v tomto čase a formujú tenké spojivká nervovej siete.

3. Nedovoľte mozgu zlenivieť.

Nie všetci ľudia na našej planéte sú geniálni. A ak má dieťa zlé gény tak s tým ani nič neurobíte.

No dokonca aj v prípade, že gény má dobré, stále to nestačí. Od babičky môže ako darček dostať veľkolepý klavír Steinway, ale hrať na ňom sa musí naučiť samo. Rovnako môže mať dieťa geniálny mozog, ale ak ho nebude zveľaďovať, formovať, stimulovať, rozvíjať – stane sa z neho pustá schránka, zomrie.

Mozog plesnivie, ak nemá dostatok kognitívnych stimulov. Ak budete polroka ležať na gauči, potom sa nebudete vedieť postaviť. A s mozgom je to presne to isté.

4. Nepripravujte deti iba kvôli skúškam.

Myslím, že každý človek pochopí, že ak by Shakespear, Mozart,  Puškin, Brodski a iní poprední umelci boli nútení prejsť štátnymi skúškami, pravdepodobne by ich neprešli. Dokonca ani test IQ by neprešli.

O čom to hovorí? Len o tom, že IQ test IQ by bol bezcenný, pretože okrem bláznov, nikto nepochybuje o geniálnosti týchto umelcov.

Existuje taká karikatúra, na ktorej sú zvieratá, ktoré majú vyliezť na strom: opica, ryba a slon. Sú to rôzne bytosti, z ktorých nie všetky dokážu na ten strom vyliezť, a presne toto nám ponúka dnešný vzdelávací systém v podobe skúšok a hlavne monitoru a maturity.

Myslím si, že je to veľké zlo. Ak samozrejme nechceme na život pripraviť ľudí, ktorí budú pracovať za pásom, potom je tento systém bezpochyby bezchybný.

Ale potom musíme tiež povedať: za rozvojom našej civilizácie týmto robíme bodku. Budeme Benátky držať nad vodou dokým to pôjde, aby sa nepotopili, a novoty nepotrebujeme, no zrazu nieto umelcov a umelecké diela niet kam dávať. A ak chceme vzdelávať kreatívnych ľudí a tvorcov, tak potom je tento systém, najhorší aký sa len mohol vymyslieť.

5. Vyučujte chlapcov a dievčatá rozdielne.

S chlapcami je potrebné hovoriť stručne a konkrétne. Na dosiahnutie maximálneho efektu by ste ich mali zapojiť do aktívnej tvorby, oni jednoducho nedokážu sedieť pokojne. Majú toľko energie, že najlepšie bude ak ich nasmerujete na aktivity, ktoré im pomôžu sa realizovať, nechať priechod ich energii, a zároveň tým vytvoriť niečo užitočné.

Nezatvárajte ich do maličkej izbičky, nechajte im priestor a možnosť hýbať sa. Okrem toho, chlapcom by ste mali dávať viac reálnych úloh, vymyslieť im súťaže, a dávať menej domácich úloh, pretože pre nich nie sú vôbec užitočné.

Nezabudnite ich chváliť za každú maličkosť. No a ešte jeden zaujímavý fakt: najnovšie výskumy ukazujú, že chlapci by sa mali učiť v chladnejších triedach ako dievčatá, inak budú počas hodín zaspávať.

Dievčatá radi pracujú v skupinách, potrebujú kontakt. Jedna druhej sa pozerajú do očí a zbožňujú pomáhať učiteľom.

Je však veľmi dôležité, aby neboli úplne chránené pred pádom a neúspechom, mali by pravidelne zažiť «kontrolované riziko». Musí dostať príležitosť padnúť, aby sa naučila postaviť a získať z toho pádu cenné skúsenosti.

Dievčatá obľubujú rýchle hlasné rozhovory, ale potrebujú emocionálne pochopenie. Milujú farebný svet, to znamená, že trieda na učenie pre dievčatá by mala byť svetlá.

Vnímavý individuálny prístup môže zo štvorkára urobiť jednotkára. Nie všetci päťkári sú v skutočnosti hlúpi, niektorí z nich — Leonardo da Vinci, navždy „zahynuli“ vďaka neustálemu a dôkladnému úsiliu učiteľov.

6. Robte prestávky.

Zvyčajne sa predpokladá, že ak dieťa počas učenia čo-to zabudlo, je to zlé, ak sa nesústredí, je to tiež zlé, a ak by zaspalo, tak to je už nočná mora.

Toto všetko je lož. Všetky prestávky čo máme nie sú prekážkami pre pamäť a spracovanie informácie, práve naopak — sú pomocou. Dávajú priestor mozgu uložiť, a absorbovať získanú informáciu.

Najlepšie, čo môžeme urobiť, ak sa musíme niečo urýchlene naučiť, je rýchlo si to prečítať na konci dňa a ľahnúť si hneď spať. Hlavná práca mozgu sa odohráva práve v čase, keď spíme.

Aby sme informáciu dostali do dlhodobej pamäte, potrebujeme na to čas a chemické procesy, ktoré v našom mozgu prebiehajú práve počas spánku.

Neustále napätie a nervozita z toho, že neuspejeme, že niečo nedosiahneme, urobíme chyby, ničomu nepomôžu — je to to najhoršie, čo si môžete urobiť.

Nebojte sa chýb. Aby ste sa učili ľahšie, pochopte, že učenie sa neobmedzuje iba na stôl vo vašej izbe, ale neustále pokračuje. Ak človek iba sedí za písacím stolom a iba sa pozerá na to čo sa má učiť, väčšinou z toho nič dobré nevzíde.

A aký je váš názor na tento prístup? Podeľte sa s ním s nami v komentároch!

zdroj: wattpad.com