Túlavý pes v roku 1957 zažil meteorický vzostup k sláve. Bol vytrhnutý z moskovskej ulice, narýchlo vycvičený a vystrelený do vesmíru. Táto nešťastná misia mala za následok prehriatie tela Laiky a smrť päť hodín po lete.
Spustenie Sputniku 2 však bolo rozhodujúcim momentom v histórii prieskumu vesmíru. Druhýkrát bola kozmická loď vynesená na obežnú dráhu Zeme a prvýkrát bol na palube živý tvor.
Zatiaľ čo Laika mohla byť priekopníkom pri obiehaní okolo Zeme,
zvieratá sa v mene prieskumu vesmíru zamestnávali už desať rokov predtým. Ruskí a americkí vedci už dlho používali zvieratá na testovanie limitov a možnosti posielať živé organizmy do vesmíru. Prvými vyslanými do vesmíru boli ovocné mušky vystrelené do výšky 109 kilometrov vo vnútri upravenej nacistickej rakety V2 v roku 1947.
V nasledujúcich rokoch poslala Nasa niekoľko opíc menom Albert I, II, III, IV do vesmíru pripojených k monitorovacím prístrojom. Všetci zomreli. Až po lete opice Yorick (sprevádzanej 11 myšami) v septembri 1951 mohli vedci tvrdiť, že poslali primáta do vesmíru a vrátili ho späť na Zem živého.
Po úspechu tohto letu boli experimenty komplikovanejšie. Na jednej misii boli dve biele myši, Mildred a Albert, umiestnené do rotujúceho bubna, ktorý im umožňoval plávať počas obdobia beztiaže.
Tieto testy pozorne sledovali sovietski vedci,
ktorí začali posielať svoje vlastné myši, potkany a králiky ako jednosmerných cestujúcich na obežné dráhy. Ale aby zhromaždili potrebné informácie na vytvorenie kabíny vhodnej pre ľudského astronauta, obrátili sa tiež na túlavé psy. 15. augusta 1951 boli vypustení Dezik a Tsygan na miesto prvých psích suborbitálnych astronautov.
Niekoľko ďalších sa pustilo do podobných, suborbitálnych letov, až kým z ulice nebol vyzdvihnutý túlavý kríženec Laika, prezývaný Muttnik. Bol vycvičený na svoju misiu obiehajúcu okolo Zeme.
Pre denník The Independent Martin Barstow, riaditeľ Leicesterského ústavu pre pozorovanie vesmíru a Zeme povedal: „Nevedeli, či môžu ľudia prežiť vo vesmíre. Bol to priekopník. Bol predchodca letu Jurija Gagarina v roku 1961. Testovali technológiu kapsúl, prívodom kyslíka, či mu žiarenie môže poškodiť alebo nie a či môže prežiť misiu. “
Adilya Kotovskaja, 90-ročná ruská biologička, ktorá pomáhala trénovať Laiku, povedala. „Vďaka deviatim obehom Zeme sa Laika stala prvým kozmonautom na svete, obetovaným kvôli úspechu budúcich vesmírnych misií. Vybrali sme si sučku, pretože nemusia zdvíhať nohu, aby mohli močiť, čo znamená, že potrebujú menej priestoru ako samce,“ uviedla pre agentúru AFP.
Prvými zvieratami, ktoré sa dostali do vesmíru a vrátili sa živé, boli dvojica psov Belka a Strelka, ktoré 19. augusta 1960 odstrelili a o deň neskôr sa vrátili.
V roku 1968 Sovietsky zväz vyslal kozmickú loď na obežnú dráhu Mesiaca, ktorá niesla dve korytnačky, vínne mušky a múčne červy. Nasledovali žaby, mačky a pavúky. Len čo ľudia v roku 1969 pristáli na Mesiaci, dôležitosť zvierat sa znižovala.
Téma používania zvierat pri výskume vesmíru v 21. storočí
začala byť aktuálna pri snahe dostať ľudí na Mars. Veľkým rizikom pre astronautov, ktorí sa snažia dostať na červenú planétu je vysoká úroveň radiácie, takže americké, európske a ruské vesmírne agentúry zvážili testovanie účinku na opice pred tým, ako pošlú ľudí na Mars.
Boris Lapin, riaditeľ Inštitútu lekárskej primatológie v Soči uviedol, že opice a ľudia „majú približne rovnakú citlivosť na malé aj veľké dávky žiarenia. Je lepšie experimentovať na makakoch, ako na psoch alebo iných zvieratách.“
Profesor Barstow uviedol, že „nie je šanca“, aby sa psy testovali v budúcich vesmírnych misiách. Pravdepodobne najväčší tvor v laboratóriu Medzinárodnej vesmírnej stanice bude malý hmyz.
„Vieme veľa o žiarení a o tom, ako ovplyvňuje ľudí a zvieratá. Otázka radiácie pri ceste na Mars sa týka skôr pochopenia, aké budú veľké dávky a testovanie ochranných systémov. Nechápem, prečo by ste na testovanie a overovanie museli používať zvieratá. Sme už oveľa sofistikovanejší v spôsoboch.“
„Laika je prvé zviera, ktoré bolo vynesené na obežnú dráhu, zomrela na prehriatie a paniku v malej kozmickej lodi úplne sama a v silných bolestiach.“
V roku 2010 Nasa pod silným tlakom bojovníkov za práva zvierat oznámila, že odloží plán na vykonávanie radiačných experimentov na vevericiach. Európska vesmírna agentúra vylúčila aj ďalšie testy primátov s tým, že v nich nevidí „žiadnu potrebu ani využitie“. Správy však naznačujú, že Rusko napreduje v plánoch experimentovať s primátmi.
Nasa tvrdí, že bez testovania v raných štádiách vesmíru mohli sovietske a americké programy „utrpieť veľké straty na ľudských životoch“. „Tieto zvieratá vykonávali vo svojich krajinách službu, ktorú žiadny človek nemohol vykonať,“ uviedla agentúra. „Položili svoj život v mene technologického pokroku a pripravili cestu mnohým cestám ľudstva do vesmíru.“
Zdroj: www.independent.co.uk
Zdroj foto: www.independent.co.uk
foto: pexels.com / creativelivecommons
