Nepotopiteľná ruská jadrová ponorka Kursk: Príčinu explózie, ktorá usmrtila 118 námorníkov, sa snažili ututlať!

Písal sa 12. august roku 2000 a v Barentsovom mori malo prebehnúť námorné cvičenie jadrovej ponorky Kursk. Vladimir Putin bol vtedy prezidentom vo svojom prvom volebnom období a počas svojej dovolenky ani netušil to, že bude riešiť svoju prvú národnú katastrofu.

Už po prvom výbuchu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku no o pár sekúnd neskôr nasledovala obrovská explózia. Otrasy o sile 4,2 na Richterovej stupnici zachytili až na Aljaške. Nepotopiteľná ponorka Kursk tak pomaly klesala ku dnu aj s posádkou, ktorú tvorilo 118 ľudí.

Existovalo množstvo “scenárov” katastrofy

Udalosti sa hneď chytili rôzne média a začali vznikať rôzne konšpiračné teórie, ktoré hovorili o tom, že ponorka bola zasiahnutá starou mínou z 2. svetovej vojny.

So zámerom ututlať akékoľvek pochybenie tak najvyššie postavení funkcionári ruského námorníctva tvrdili, že došlo ku kolízii s britskou alebo americkou ponorkou, ktorá bola nasadená na špionáž.

Prípadu sa však ujal Maurice Strandling, ktorý navrhoval torpéda a vyučoval na Kráľovskej univerzite námorného inžinierstva v Plymouthe. Začal tak skúmať podobnosť medzi ruskou katastrofou a podobným scenárom pri výbuchu britskej ponorky Sidon z roku 1945.

 

Bristká ponorka Sidon, ktorú potopilo vlastné torpédo v roku 1945

Zdroj: en.wikipedia.org

 

Stará munícia

Mnoho konšpirátorov tak hovorilo o tom, že Rusko skúšalo nové super tajne ultra rýchle torpéda, Shkval (Squall). Tie mali byť nezastaviteľnou muníciou s dielne technológii NATO.

No o ich existencii a prítomnosti na palube ponorky Kursk neexistujú žiadne dôkazy. Strandling si však myslel, že na palube boli v skutočnosti zastarané torpéda s vysoko koncentrovaným tekutým peroxidom vodíka. Tie však nie sú žiadne ultra-moderné torpéda, v skutočnosti je to veľmi zastaralá munícia, ktorá je nestabilná.

Takýto typ sa prestal v britských ponorkách používať už koncom 50. rokov 20. storočia. 

 

Ilustračné foto

Zdroj: pixabay.com

 

Začalo sa s vyšetrovaním

Ako bolo spomenuté v úvode, Putin bol v úlohe prezidenta po prvýkrát a k tejto katastrofe sa postavil veľmi nezodpovedne. Stalo sa to počas jeho dovolenky a situáciu tak neriešil veľmi promptne. Odmietol všetkú medzinárodnú pomoc a od Nórska a Británie pomoc žiadal až o 5 dní po katastrofe.

Týždeň po tom čo sa ponorka Kursk potopil sa nórskym potápačom podarilo do ponorky vstúpiť. O niekoľko mesiacov neskôr po preskúmaní vraku sa prišlo na príčinu. Išlo tak naozaj o chybu torpéda, ktoré malo nekvalitné zvary. Explóziu spôsobil peroxid vodíka, ktorý cez zlé zvary prenikol.

To potvrdilo Strandlingovu teóriu o tom, že rúra s peroxidom praskla a tak sa na torpédo dostala prehriata voda a tak čistý kyslík a stlačený peroxid vodíka nemali kam unikať. 

 

2000 Russian presidential election - Wikipedia
Vladimir Putin v roku 2000

Zdroj: en.wikipedia.org

 

Ako to teda bolo?

Prvá explózia bola teda spôsobená tým, že vysoko kerozínové palivo z torpéda sa zmiešalo s unikajúcim peroxidom vodíka. To ponorku potopilo na dno, kde prvotná explózia odpálila ďalších približne 5 až 7 torpied. Jadrové reaktory, ktoré ponorku poháňali sa našťastie bezpečne vypli no väčšina ponorky bola aj tak zničená.

Posádka sa nedočkala žiadnej pomoci, keďže tvralo asi 6 hodín kým Ruské námorníctvo si uvedomilo čo sa stalo a zmobilizovalo záchranné jednotky. V tom čase bolo v ponorke len 23 preživších zo 118 člennej posádky.

Tým sa podarilo skryť do malého priestoru, kde však väčsšina z nich zomrela dôsledkom manévru, kde sa snažili vymeniť kyslíkovú nádobu, ktorá vybuchla. Posledný preživší sa udusili v dôsledku nedostatočného obsahu kyslíku v miestnosti, kde sa nachádzali. 

 

Vrak ponorky Kursk

Zdroj: en.wikipedia.org

 

Ruské námorníctvo pochybilo

Po dvoch rokoch od katastrofy sa v ruských novinách Rossiyskaya Gazeta objavilo zosumarizovanie tajného vyšetrovania pod vedením vlády.

Odhalilo sa tak, že dôvodom katastrofy bolo “ohromné porušenie disciplíny a pochybenie nekvalitného, zastaraného a zle udržiavaného vybavenia” spoločne so “zanedbávaním, neschopnosťou a zlým manažmentom”. Ruské námorníctvo tak nemalo žiadne vysvetlenie prečo sa so záchrannou akciou začalo až tak neskoro.

Preto sa to uzavrelo tak, že Ruské námorníctvo bolo na takéto niečo úplne nepripravené.

 

Putin sa stretáva s pozostalými po posádke, ktorá zahynula v ponorke Kursk

Zdroj: en.wikipedia.org

zdroj: theguardian.com. / themoscowtimes.com