Prečo sú fínske školy tak úspešné? Vďaka tejto metóde majú žiaci skoro samé jednotky

Zmena fínskeho školského systému začala pred vyše 40-timi rokmi ako kľúčová položka ekonomického ozdravného plánu. Vyučujúci ani netušili ako bude nový nápad fungovať až pokým v roku 2000 neprišli výsledky z štandardizovaného PISA testu pre 15-ročných.

Z výsledkov tak zistili, že fínska mládež je jedna z najlepších na svete čo sa týka zručnosti čítania. O tri roky Fíni viedli v matematike, neskôr sa umiestnili ako prvý spomedzi 57 krajín vo vedných disciplínach. Ako sa im to ale podarilo?

 

Fotobanka s bezplatnými fotkami na tému administratíva, baner, denné svetlo

Zdroj: pexels.com

 

Každý má nárok na rovnaké vzdelanie

Vo Fínsku nie sú žiadne povinné testy, teda okrem jedného, ktorý sa vykonáva v poslednom ročníku strednej školy. Neexistujú tam žiadne porovnávania, rebríčky alebo súťaživosť medzi žiakmi, školami či celými regiónmi.

Ľudia, ktorí za vládne agentúry školy vedú sú vo svojej profesii najpovolanejšími a nie sú to žiadny podnikatelia či politici. Všetci vyučujúci sú vysokoškolsky vzdelaní a zaručujú každému dieťaťu rovnaké vzdelanie bez rozdielu či pochádzajú z veľkomesta či z malej dedinky.

Rozdiely medzi slabšími a najšikovnejšími žiakmi s sú najmenšie vo svete podľa prieskumu OECD. “Rovnosť je najdôležitejším slovom vo vzdelávaní vo Fínsku,” prehlásil Olli Luukkainen, predseda učiteľských odborov.

 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

Viac voľnosti

Klasické a učňovské stredné školy dokončí vo Fínsku až 93% študentov čo je v porovnaní z Amerikou o 17,5% viac. Až 66% z nich tak pokračuje v štúdiu na vysokej škole čo je najvyššie percento v celej Európskej únii.

“Pripravujeme deti na to aby sa naučili ako sa učiť a nie ako napísať test,” povedal Pasi Sahlberg, bývalý učiteľ matematiky a fyziky. Čo sa týka času stráveného v škole, učitelia vo Fínsku trávia v škole menej hodín v škole a v triedach celkovo v porovnaní s Amerikou.

Čas navyše využívajú na vytváranie školských osnov a hodnotenie svojich žiakov. Deti trávia omnoho viac času vonku aj v treskúcej zime.

Množstvo domácich úloh je minimálne a povinná školská dochádzka začína až vo veku 7 rokov. “Nemáme sa kam ponáhľať. Deti sa učia lepšie ak sú na to pripravené. Načo ich stresovať?” ozrejmil Kari Louhivuori, bývalý učiteľ a terajší riaditeľ na gymnáziu v meste Espoo.

 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

 

Obrovská pomoc pre deti aj rodičov

Vo Fínsku by sa nemohlo stať ani to aby dieťa prišlo do školy hladné či dokonca by sa nestalo to aby bolo bez domova. Fínsko tak ponúka trojročnú materskú dovolenku s tým, že rodičom dotuje škôlku pre deti a návštevu iných predškolských zariadení do dovŕšenia 5 rokov života dieťaťa.

V týchto zariadeniach sa tak upriamujú najmä na hry a socializovanie sa detí. Navyše stát rodičom na každé dieťa prispieva sumou približne 150€ mesačne až kým nedovŕšia 17 rokov.

Až 97% 6-ročných detí navštevuje štátne škôlky, kde sa začínajú priučovať školskému systému. Školy deťom poskytujú jedlo, lekársku starostlivosť, poradenstvo a dokonca aj možnosť využitia taxislužby ak je to potrebné. Navyše je zdravotná starostlivosť pre žiakov úplne zdarma.

Fotobanka s bezplatnými fotkami na tému 50, banka, bohatstvo
Zdroj: pexels.com

 

Zmysluplné vzdelávanie berú vážne

V prvom ročníku na základnej škole sa okrem fínčiny, matematiky a vedných predmetov žiaci venujú aj hudobnej, výtvarnej a telesnej výchove, rovnako aj náboženstvu a ručným prácam. Iné cudzie jazyka ako napríklad angličtina sa začínajú učiť v treťom ročníku, švédčina prichádza vo štvrtom.

V piatom ročníku im pribudne fyziky, chémia, biológia, zemepis a dejepis. Až v šiestom ročníku sa žiaci môžu zúčastniť regionálneho testovania o čom však rozhoduje triedna učiteľka. Mnoho učiteľov to zo zvedavosti vyskúša no výsledky z tohto testovania nie sú zverejňované.

No vo všeobecnosti takéto testovanie považujú za zbytočné, keďže svojich žiakov poznajú lepšie ako akékoľvek testy. Čo sa týka stredných škôl, takmer 100% deviatakov sa vydá touto cestou.

Až 43% žiakov si tak vyberá takzvané učňovky, kde sa pripravujú na konkrétne povolania v reštauráciách, nemocniciach, kanceláriách či stavbách. 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

 

Bol to čas na zmenu

No fínske školstvo nebolo vždy také ako je teraz. Koncom 60. rokov 20. storočia sa tak Fínsko stále spamätávalo z vplyvu sovietov. Väčšina detí tak zo štátnych škôl odišla už po šiestich rokoch.

Niektoré z nich tak pokračovali v štúdiu na súkromných a ľudových školách či gymnáziách, kde režim nebol vždy až tak prísny či dôsledný.

Kvalitné vzdelanie v tom čas získali iba tí, ktorí na to mali financie alebo mali jednoducho šťastie. V roku 1963 sa preto fínsky parlament rozhodol, že najlepšou možnosťou pre obnovenie ekonomiky bude práve verejné vzdelávanie. “Jednoducho to bol nápad aby každé dieťa chodilo na veľmi dobrú štátnu školu.

Ak by sme chceli byť súťaživý museli sme učiť každého. Všetko to vzišlo z potreby prežiť,” vysvetlil Pasi Sahlberg vo svojej knihe Finnish Lessons.

 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

 

Nerobia sa rozdiely

Štátne školy tak boli zorganizované na jeden systém škôl, takzvaných peruskoulu, kde chodili deti od 7 do 16 rokov. Na tieto školy boli prijaté všetky deti bez rozdielu na to aké výsledky podávali v testoch a tak dostal možnosť študovať každý. Učitelia z celého

Fínska tak spolupracovali a vypracovali národný študijný program, ktorý predstavoval určité inštrukcie nie dané smernice. Ďalšia radikálna zmena prišla v roku 1979, keď reforma určila, že vyučovať môžu iba učitelia, ktorí absolvujú 5-ročné štúdium a dostanú tak magisterský titul na jednej z ôsmych štátnych vysokých školách na náklady štátu. Na školách sa tak žiaci už nedelili na tých lepších a horších.

Boli v triede zmiešaných a učiteľom dopomáhali špeciálni asistenti, ktorí sa starali o to aby žiadne dieťa nebolo pozadu. Na začiatku 90. rokov 20. storočia sa zavrel inšpektorát a tak sa zodpovednosť presunula na učiteľov a riaditeľov, ktorí dohliadali na spĺňanie cieľov.

 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

 

Prílev imigrantov spôsobil problémy

No divy vďaka novému prístupu sa začali diať len v poslednom desaťročí. Učitelia si tak zo začiatku na nový prístup nezvykli. Preto to niekedy okolo roku 1980 vyzeral tak, že učitelia sedeli a žiakom iba diktovali poznámky. A verte tomu, že fínske školstvo odvtedy prešlo mnohými skúškami.

Najväčší problém je tak prílev imigrantov čo spôsobilo veľký problém v obsadenosti škôl. Mnoho Fínov tak pre deti vyberalo školy, kde sa nachádza menej imigrantov a detí z chudobných rodín. Fíni však našli riešenie aj na tento problém. Deti, ktoré doslova nevedli po fínsky ani ceknúť sú tak preložené do špeciálnych tried, kde vyučujú učitelia, ktorí sa špecializujú na multikultúrne vzdelávanie.

Takéto školy tak od mesta získavajú peniaze navyše aby si mohli dovoliť platiť vyškolených asistentov. Tí museli študovať o jeden rok dlhšie a plat majú o trochu vyšší ako bežní učitelia. 

 

Ilustračné foto

Zdroj: pexels.com

zdroj: smithsonianmag.com