Muž s Downovým syndrómom odišiel zo zamestnania po 32 odpracovaných rokoch. 50-ročný Russell O´Grady začal pracovať v reštaurácii rýchleho občerstvenia od roku 1986.
V tom čase mal 18 rokov. Vďaka iniciatíve vlády, ktorá sa rozhodla pomôcť ľuďom s mentálnym postihnutím, si Russell našiel prácu v jednom z austrálskych McDonaldov.
Deficit intellect / twitter.com
Počas nasledujúcich 30 rokov pracoval v reštaurácii 3 dni v týždni. Toto o ňom povedal jeho šéf:
„Skutočne mu to pomohlo, má možnosť komunikovať s ľuďmi a umožňujú mu byť súčasťou tejto komunity. Niekedy sa pozerám, ako pracuje. Každý druhý klient tu ostane dlhšie, aby sa s ním mohol porozprávať. Vždy sa usmieva.“
Russell sa stal prvým človekom s Downovým syndrómom, ktorého spoločnosť McDonald prijala do radu svojich zamestnancov.
V 80.rokoch, keď sa dostal do tohto zamestnania, bola spoločnosť zaujatá voči ľuďom s mentálnym postihnutím. V súčasnosti ta už tento problém neexistuje.
„S Russellom som sa už párkrát stretla. Je to veľmi pracovitý mladý človek, ktorý má vždy úsmev na tvári. Gratulujem mu k jeho odchodu do dôchodku a želám mu všetko dobré,“ hovorí pravidelná zákazníčka rýchleho občerstvenia.
Downov syndróm je genetické ochorenie, vrodená chromozomálna abnormalita, pri ktorej je pozorovaný nárast počtu chromozómov u chorého človeka. Po prvýkrát bol Downov syndróm opísaný anglickým pediatrom L. Down v roku 1866.
Narodenie dieťaťa s Downovým syndrómom nesúvisí so životným štýlom, etnickou príslušnosťou či regiónom bydliska rodičov.
Jediným spoľahlivo stanoveným faktorom, ktorý zvyšuje riziko dieťaťa s Downovým syndrómom, je vek matky.
Podľa niektorých správ ajvek otca staršieho ako 42-45 rokov zvyšuje riziko rozvoja Downovho syndrómu u dieťaťa.
Napriek mentálnym obmedzeniam, ľudia s Downovým syndrómom nie sú o nič horší ako tí ostatní.
Aký máte pocit z ľudí s mentálnym postihnutím? Prichádzate k ním do pravidelného kontaktu?