Koronavírus zasiahol naozaj celý svet. Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, zasiahla druhá, omnoho náročnejšia vlna pandémie COVID-19. Aj na Slovensku sa v posledných týždňoch stretávame s prísnymi opatreniami, od ktorých sa očakáva, že pomôžu zmierneniť vývoj počtu nakazených a hospitalizovaných pacientov či obetí.
Fínsko sa však druhej vlny vyhlo takmer úplne a dokázalo poraziť COVID-19 bez akýchkoľvek prísnejších opatrení.
Podľa portálu CTV News, skončilo na výslní najmä Švédsko, avšak najlepší stav v súvislosti s pandémiou malo práve Fínsko, ktoré sa pohybovalo päťkrát pod priemerom EÚ.
Táto krajina dokázala udržať úroveň nákazy nižšiu ako ju mala väčšinu krajín v Európe,
pričom sa jej podarilo zaznamenať len desatinu počtu úmrtí na obyvateľa v porovnaní s jej škandinávskym susedom.
Štatistiky ukazujú, že Fínsko dosahuje naozaj nízky počet nakazených na 100 000 obyvateľov. Aktuálne sa to pohybuje vo výške 45,7 nových prípadov denne, pričom miera nových infekcií sa každým dňom znižuje. Podľa WHO je Fínsko dokonca jedinou krajinou únie, ktorej sa miera prírastku nových prípadov za posledných štrnástich dní výrazne spomalila.
Epidemiológ, Mika Salminen, sa o stave krajiny vyjadril: ,,Situácia vyzerala znepokojujúco, keď došlo k rýchlemu nárastu infekcií začiatkom októbra. Teraz je zrejmé, že vrchol už prešiel.”
Podľa odborníkov je aktuálna priaznivá situácia výsledkom skorých mierných opatrení, vrátane zákazu cestovania z a do hlavného mesta, ktoré trvalo vyše 2 mesiace. Okrem toho si krajina stanovila efektívny systém testovania. Toto opatrenie patrilo medzi tie najprísnejšie. Všetky ostatné mali už len miernejší dopad.
Podľa odborníkov sú výborné výsledky zakotvené aj v dôvere voči autoritám vo Fínsku. Fínska vláda dokonca vyvinula aj aplikáciu Corona Flash, ktorá sa na rozdiel od iných podobných aplikácii v iných krajinách, vyhla únikom informácií a problémom s jej funkčnosťou.
Za posledné mesiace si ju stiahlo 2,5 milióna obyvateľov Fínska, krajiny s celkovým počtom 5,5 milióna ľudí. Podľa vlády sa Fíni veľmi rýchlo prispôsobili opatreniam a nie malá časť z nich dokonca priznala, že im opatrenia, napríklad práca z domu, istým spôsobom zlepšili život. Nelli Hankonen, docentka sociálnej psychológie na univerzite v Helsinkách, prezradila: „Ekonomika Fínska je štruktúrovaná tak, že nie je potrebné, aby bola veľká časť fínskej pracovnej sily fyzicky prítomná priamo na pracovisku.“
Mnoho Fínov sa po prvej vlne koronavírusu rozhodlo minimalizovať sociálny kontakt, no obchodoch a v reštauráciách v hlavnom meste sa počet zákazníkov vrátil takmer do normálu.
Vláda však všetkým návštevníkom verejných stravovacích zariadení odporúča aktívne nosenie ochranných masiek.
Mnoho z nich si však dáva omnoho väčší pozor na dodržiavanie bezpečnostných patrení. Fíni sú známi ako zdržanlivý národ, ktorý pandémiou spoločensky netrpel tak, ako iné národy sveta. 36-ročný mladík z Fínska povedal: „Moji priatelia sa v aktuálnom pandemickom stave vlastne ani len nechcú stretnúť, čo je pochopiteľné.“
Úroveň ekonomiky Fínska sa v druhom štvrťroku znížila o 6,4%, čo je podstatne menej ako priemer EÚ. Mierna kríza zasiahla aj reštaurácie v krajine, ktoré zaviedli 50% obmedzenia kapacít a kratšie otváracie hodiny. Tieto dôsledky pandémie však spôsobili nemalé prepúšťanie v mnohých odvetviach.
Zdroj: CTV New
