Nábožensky založení ľudia sú šťastnejší než ateisti. Psychológovia vedia, prečo je to tak…

Ľudia, ktorí sa zúčastňujú na náboženských podujatiach, sú šťastnejší ako ateisti a pasívni veriaci, zistili experti z Pugh Research Center v USA.

Aby sme pochopili, ako spolu súvisí náboženstvo a zdravie, vedci vykonali metaanalýzu troch hlavných medzinárodných prieskumov uskutočnených v poslednom desaťročí.

Takmer 20 tisíc ľudí sa stalo ich súčasťou. Po analýze výsledkov prieskumov v 24 krajinách výskumní pracovníci zistili, že prívrženci náboženstiev sa spravidla cítia šťastnejší a ich zdravie by im mohli mnohí závidieť.

Avšak, nebola to samotná viera, ktorá robila ľudí šťastných, ale pôsobnosť v náboženských spoločenstvách.

Bežní veriaci, ktorí sa nezúčastnili týchto náboženských aktivít, neboli o nič šťastnejší ako ateisti.

Medzi aktívne veriacich ľudí patrili zvyčajne staršie vydaté ženy s nízkymi príjmami. Len 10% aktívnych veriacich nadobudlo vyššie vzdelanie. Medzi ateistami prevládali vzdelaní nezosobášení mladí muži.

Náboženstvo sa ukázalo byť v určitej miere prospešné aj pre zdravie – veriaci mali menšie sklony k fajčeniu a pitiu alkoholu.

Viera však nijako neovplyvňovala telesnú aktivitu a sklony k obezite. No aj samotní veriaci si svoj zdravotný stav ohodnotili ako lepší, než mnohí ateisti.

Podľa vedcov môže viera v Boha pomôcť ľuďom nájsť zmysel života, ktorý ich robí šťastnejšími.

Rovnako ako akýkoľvek cieľ, náboženstvo má pozitívny vplyv na ľudí, pretože ich motivuje, aby sa usilovali o šťastie. Umožňuje im tiež zažiť pocit spolupatričnosti, ktorý znižuje riziko osamelosti a depresie.

Podľa výskumu, duchovné spojenie s najvyššou mocou, kompenzuje ľuďom nedostatok ľudskej komunikácie v ich vlastnom živote.

Navyše, náboženstvo ovplyvňuje mozog ako liek alebo upokojujúci prostriedok, stimuluje náladu a poskytuje utišujúci účinok. Počas náboženských obradov sa v mozgu aktivuje produkcia dopamínu, čo prináša pocit uspokojenia.

Myslíte si, že náboženstvo robí človeka šťastnejším?