Svoj ľud priviedol do záhuby: Krátko po súdnom pojednávaní diktátora aj s manželkou popravili

Nicolae Ceaușescu bol prvým prezidentom Rumunskej socialistickej republiky, ktorý zo svojho úradu “odišiel” netradičnou cestou. Ku komunizmu sa hlásil už vo svojich 14-tich rokoch, keď sa pridal k ilegálnej Komunistickej strane Rumunska.

V tom čase vo fašistami vedenom Rumunsku boli jeho pohnútky protizákonné za čo sa niekoľkokrát dostal aj do väzenia. V spisoch bol tak označovaný ako “nebezpečný komunistický agitátor” či “aktívny distribútor komunistickej a protifašistickej propagandy”. 

 

Fotka Ceauşescua po zatknutí v roku 1933, vtedy mal iba 15 rokov

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Pomaly sa dostával k moci

Svoje vízie sa mu podarilo naplniť po roku 1944, keď Sovietsky zväz začal s inváziou Rumunska. Bol tak zvolený za vodcu Únie komunistickej mládeže a neskôr po svadbe s Elenou Petrescu bol menovaný za regionálneho tajomníka. Neskôr sa tak komunisti dostali k vláde Rumunska na čele s Gheorghem Gherghiu-Dejom, s ktorým sa Ceaușescu zoznámil v koncentračnom tábore pre politických väzňov.

V roku 1947 bol tak Ceaușescu menovaný zástupcom ministra poľnohospodárstva a neskôr pracoval ako zástupca veliteľa ozbrojených síl. Neskôr sa spojila Komunistická strana Rumunska s krídlom Socialistickej strany aby vytvorili Rumunskú robotnícku stranu. Po dvoch rokoch pôsobenia v ústrednom výbore tejto strany sa Ceaușescu stal v roku 1954 tajomníkom výboru.

 

Mladý Ceauşescu v roku 1936

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Nechcel sa podujať na Pražskej jari

Po smrti Gheorghe Ghergiu-Deja nastali v strane veľké zmeny. Prvým tajomníkom sa stal Ceaușescu a premenoval stranu na Rumunskú komunistickú stranu. Ceaușescu zaviedol 21. augusta 1965 novú ústavu a Rumunsko vyhlásil za socialistickú republiku.

V tom čase pozastavil aj aktívne pôsobenie Rumunska vo Varšavskej zmluve no aj napriek tomu bolo Rumunsko jej členom. Ďalšia zmena nastala v roku 1966, keď bol vydaný dekrét, v ktorom sa písalo o zákaze interrupcií či zvýšení daní pre bezdetné páry a iných opatreniach.

Tie mali podnietiť zvýšenie pôrodnosti a tak aj nárast obyvateľstva Rumunska. V roku 1968 sa tak odmietol podujímať na vojenskom zásahu Varšavskej zmluvy v ČSSR známom ako Pražská jar a rovnako túto akciu odsúdil.

 

Nicolae Ceaușescu.jpg

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Krajina bola v ohromnom dlhu

V roku 1974, po vytvorení titulu prezidenta republiky, bol za doživotného prezidenta “zvolený” práve Ceaușescu. Ten krátko na to obsadil na veľmi významne posty svojich najbližších a ľudí, ktorým najviac dôveroval. Počas jeho úradovania sa začal aj proces systemizácie, v ktorom išlo o presídľovanie ojedinelých obydlí a menších dedín do miest.

To malo za následok úplne prebudovanie hlavného mesta Rumunska, kde bola zdemolovaná jeho pätina. Demolovali sa kostoly aj historické budovy, ktoré boli neskôr prebudované. Dôsledkom tejto rozsiahlej systemizácie bol dlh, ktorý sa v roku 1979 vyšplhal sa sumu 10 miliárd dolárov.

Tie si Ceaușescu požičiaval od západných krajín, ktoré boli v domnienke, že Rumunsko je protisovietsky orientované. Bolo to kvôli už spomínanému odsúdeniu vpádu vojsk do Česko-Slovenska.

 

 

Súbor:1977 Biserica Ienei foto 5.jpg

Zdroj: sk.wikipedia.org

 

Občanom došla trpezlivosť

Obrovský dlh sa snažil splatiť pomocou zvýšeného exportu do zahraničia čím však ohrozil zásoby občanov Rumunska. Následkom toho sa míňali občanom potraviny, pohonné látky a iné dôležité komodity. V roku 1981 tak kvôli narastajúcemu hladu občanov musel zaviesť prideľovanie potravín.

Všetko sa mu začalo vymykať z rúk, keď v roku 1987 začali vychádzať do ulíc študenti a robotníci. Vo vzduchu dlho vládla napätá situácia a aj keď sa Ceaușescuovi podarilo v roku 1989 zahraničný dlh splatiť, stalo sa tak na úkor občanov Rumunska. To bolo už poslednou kvapkou a tak v decembri 1989 nastala Rumunská revolúcia.

 

File:Nicolae Ceausescu.png

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

Začala sa Rumunská revolúcia

Rumunskú revolúciu, ktorá začala v Temešvári, naštartoval pokus tajnej polície Securitate o deportovanie maďarského kňaza Lászla Tőkésa. V Temešvári tak protestanti na jeho obranu vyšli do ulíc, kde ich polícia následne rozohnala vodnými delami.

Deň po tomto incidente vyšli do ulíc protestanti, ktorí požadovali odstúpenie Ceaușescua.

Na vlnu protestov v celom Rumunsku sa odpovedalo násilným správaním tajnej polície a dokonca aj armády voči protestujúcim. Tí na nich strieľali z vrtuľníkov, rozháňali ich tankami a bodákmi. 22. decembra sa v Bukurešti zhromaždili tisícky ľudí, ku ktorým sa pridali študenti, robotníci no aj niektorí príslušníci tajnej polície.

Keď sa situácia vyhrotila a protestanti vtrhli do prezidentského paláca, ušiel Ceaușescu aj s manželkou Elenou z mesta vrtuľníkom, ktorý ich čakal na streche budovy.

 

Propagandistický plagát

Zdroj: sk.wikipedia.org

 

Rýchly rozsudok

Ich útek však nebol úspešný, keďže ich po pár hodinách zadržali neďaleko Targovišťa, kde boli predvedení pred špeciálny vojenský tribunál. Ten ich obvinil  z genocídy, rozvratu štátnej moci organizovaním ozbrojených akcií proti ľuďom a štátnej moci, ničenie verejného majetku v dôsledku výbuchov v meste či ničení budov, z podkopávania národnej ekonomiky a z pokusu úteku z krajiny pri čom mal použil vyše jednu miliardu peňazí uložených v zahraničných bankách.

Mnoho z týchto obvinení však nebolo preukázaných no Ceaușescu spolu s manželkou boli odsúdení na trest smrti. “Zastrelili by nás aj bez tejto maškarády!” vyhlásil Ceaușescu tesne pred popravou. Ceaușescua a manželku Elenu zastrelili na vojenskej základni traja vojaci. Zo zaviazanými rukami, čelom k stene do nich vypálili niekoľko nábojov. Podľa záznamov sa v ich telách našlo až 120 nábojov. Ich telá boli pochované o 5 dní neskôr.

 

Crop-Nicolae Ceaucescu 1978.jpgFile:Elena Ceausescu.jpg

Zdroj: en.wikipedia.org

zdroj: sk.wikipedia.org / sk.wikipedia.org / sk.wikipedia.org