Trojičky pri adopcii rozdelili do troch rodín: Po rokoch sa náhodne stretli no všetko nebolo tak dokonalé ako si predstavovali…

Trojičky sa narodili 12. júla 1961 mladej mamičke v New Yorku. Ako 6-mesačných ich pri adopcii rozdelili v už neexistujúcom adopčnom centre Louise Wise Services.

Chlapci vyrastali len zopár kilometrov od seba no trojica rodičov, ktorá si chlapcov adoptovala nevedela, že má ich dieťa súrodencov.

Predtým ako si deti osvojili, adopčné centrum ich oboznámilo s tým, že deti budú súčasťou “rutinného výskumu vývinu detí”.

Počas prvých 10 rokov života ich navštevovali vedci, ktorí deti pozorovali.

O trojičkách a ich živote vznikol aj film, ktorý hovorí o “odpornom experimente”, ktorý bol na nič netušiacich chlapcoch a ich adoptívnych rodinách spáchaný.

 

Pre dobro rodičov aj vývoja detí

Aj keď film režiséra Tima Wardla, Traja blízki neznámi (2018), vykresľuje doktora Petra Neubauera ako netvora, podľa portálu Psychology Today je pravda úplne inde.

Rozdelenie trojičiek tak nebol jeho nápad, mal sa tak teda riadiť nariadením, ktoré vydala vedúca psychiatrická konzultantka spomínaného adopčného centra ešte na konci 50. rokov 20. storočia. Doktorka Viola Bernard tak vydala nariadenie, že pri adopcii sa jednovaječne dvojičky vždy rozdelia.

Jej rozhodnutie a motív bol neškodný čo prezradila aj v interných písomných správach. “Skoré materstvo bude menej zaťažené a vyvážené a vývojová individualita dieťaťa uľahčená,” dúfala doktorka Bernard.

 

 

Do akých rodín sa dostali?

Traja chlapci – David, Edward a Robert – boli rozdelení do rôznych rodín na rôznych spoločenských úrovniach. David prišiel do rodiny Kellmanovcov, ktorá patrila do pracujúcej triedy.

Jeho adoptívny otec vlastnil obchod s potravinami, bol známy tým, že je láskavý a milujúci človek. Edward sa dostal k rodine Gallandovcov zo strednej vrstvy.

Z otcom sa však nemali veľmi v láske, keďže vo filme režisér Wardle prezradil, že Edwardov adoptívny otec “mal inú predstavu o tom aký by mali byť muži”.

Robert sa dostal do rodiny Shafranovcov, ktorá patrila do vyššej strednej vrstvy.

Robertov adoptívny otec bol lekár kvôli čomu bol často preč a jeho štýl výchovy bol tak veľmi vyhradený.

 

Na poslednej fotografii si trojičky strihli malú roku vo filme Hľadám Susan. Zn.: Zúfalo (1985), kde si zahrala Madonna:

 

Aký život žili pred osudovým stretnutím?

Ako už bolo spomenuté vyššie, trojičky boli súčasťou “rutinného výskumu vývinu detí”.

Podľa režiséra filmu, počas prvých dvoch rokov výskumu výskumníci navštevovali rodiny 4-krát do roka. Počas zvyšných ôsmich rokov výskumu sa frekvencia návštev znížila a rodiny navštevovali iba raz ročne.

Tieto stretnutia zahŕňali kognitívne testy ako napríklad rôzne hlavolamy či kreslenie.

Podľa rodičov boli u detí spozorované problémy v správaní takmer od začiatku. Všetky tri deti si tak podľa výpovedí rodičov dosť často búchali hlavu o ich postieľky, keď boli rozrušené.

“Bola to určite separačná úzkosť,” povedal Kellman. Keď boli trojičky vo vysokoškolskom veku, Kellman s Gallandom boli často hospitalizovaní na psychiatrických oddeleniach.

Shafran dostal podmienku, keď sa priznal k obvineniam spojenými s vraždou ženy pri lúpeži v roku 1978.

 

 

Našli sa úplnou náhodou

19-ročného Roberta Shafrana čakal v roku 1980 prvý deň na vysokej škole. To čo však po príchode zažil ho úplne prekvapilo. Každý študent čo prešiel okolo ho výtal späť, dievčatá za ním utekali a dávali mu od radosti bozky. Neskôr si jeho spolužiak, Michael Domnitz, dal všetko dokopy a Roberta sa opýtal či bol adoptovaný.

Potom mu Michael prezradil, že má dvojča, ktoré odišlo zo školy minulý rok. Michael bol Edwardov kamarát a tak mu okamžite zavolal a ešte v ten deň sa vydali k nemu domov.

Keď sa otvorili dvere na dome Gallandovcov, Robert Shafran nemohol uveriť vlastným očiam keď sa v podstate pozeral sám na seba.

O niekoľko mesiacov neskôr si David Kellman všimol v správach reportáž o adoptovaných dvojičkách a na fotkách spoznal sám seba. Zavolal tak Gallandovcom, k telefónu prišla Edwardova mama, ktorá poznamenala:

“Oh môj bože, oni ich snáď vyrábajú na páse!”.

 

 

Nerozdeliteľná trojka

Na začiatku ich “nového života” bolo všetko dokonalé. Objavili sa v niekoľkých talkshows a presťahovali sa do spoločného bytu. Kellman to prirovnal k tomu akoby sa do seba navzájom zaľúbili, ak mal jeden z nich niečo rád mali to radi všetci. Jednoducho mali potrebu byť úplne rovnakí.

“Boli aj časy, keď jeden z nás bol si z tým druhým o čosi bližší. Nebolo zábavné byť vyvrheľom,” spomenul si Kellman. Na začiatku 80. rokov 20. storočia sa dokonca stretli so svojou biologickou matkou.

Dali si spolu zopár drinkov no veľké rodinné puto medzi nimi nenastalo, zistili aj to, že ich mamu jednoducho niekto “nabúchal” na stužkovej.

V roku 1988 si v newyorskej štvrti Soho na Manhattane otvorili aj reštauráciu Triplers Roumanian Restaurant. Shafran sa však o pár rokov biznisu vzdal a reštaurácia zatvorila svoje dvere v roku 200. 

 

Nakoniec sa však bratia rozdelili a každý z nich mal vlastnú rodinu. David a Janet Kellmanovci mali spolu 2 dcéry – Ali a Reynu, Robert a Ilene Shafranovci mali dcéru Elyssu a syna Brandona, Edward a Brenda Gallandovci mali jednu dcéru, Jamie. 

 

 

Tragická udalosť

Na Edwardovi sa objavenie stratených bratov podpísalo asi najviac. S adoptívnym otcom nemal nikdy dobrý vzťah a potom čo sa trojičky našli, boli jeho všetkých a venoval im všetok svoj čas aj energiu.

Čím ďalej tým viac sa u neho prejavovali príznaky bipolárnej poruchy a v roku 1995 sa zabil výstrelom zo zbrane vo svojom dome.

Režisér Wardle spomenul, že Edward sa často sťahoval aby bol k svojim bratom vždy najbližšie. Smutné je, že v čase jeho samovraždy žil len cez ulicu od brata Davida a jeho rodiny. Po tejto tragickej udalosti sa cesty Roberta a Davida akosi rozišli a pôvodná eufória z prvého stretnutia akoby pominula. 

 

 

Film údajne vykreslil vedcov ako netvorov

Film Traja blízki neznámi z roku 2018 je dostupný k zhliadnutiu na Netflixe. Podľa portálu csfd.cz sa film stal diváckou senzáciou a porota filmového festivalu Sundance mu udelila Zvláštnu cenu. Portál Psychology Today píše o tom, že film dal divákom pocit, že výskumníci nebrali do úvahy aký dôsledok bude mať ich práca na chlapcov. Tvrdia, že film dokonca hádže vinu samovraždy Edwarda Gallanda práve na rozdelenie trojičiek, no k týmto tvrdeniam neexistujú žiadne dôkazy. Všetci výskumníci tak mali byť oddaní terapeutickému liečeniu detí čo potvrdila aj sama doktorka Bernard, ktorá opatrenie rozdelenie takýchto detí pred adopciou zaviedla. Doktorka Bernard podľa slov doktora Pelmana “obetovala svoj čas na poskytovanie liečby” pre každé adoptované dieťa, ktoré to potrebovalo.

 

Dnes žije Robert Shafran v Brooklyne a pracuje ako právnik zatiaľ čo David Kellman je stále v New Jersey a rozvádza sa. Pracuje ako nezávislí poisťovací agent a zameriava sa na životné poistenie, zdravotnú starostlivosť a dôchodkové piliere. Po Edwardovej smrti je stále v kontakte z jeho manželkou a dcérou Jamie.

 

zdroj:  nypost.compsychologytoday.com