Dĺžka imunity po prekonaní koronavírusu sa podľa rôznych vedcov líši. Štandardne však hovoríme o troch mesiacoch po prekonaní infekcie vírusom Covid-19.
Vedci z brnenských laboratórií Centra buněčného a tkáňového inženýrství Fakultnej nemocnice u sv. Anny a lekárskej fakulty Masarykovej univerzity ukončili 1. fázu veľmi zaujímavej klinickej štúdie. V krvi ľudí, ktorí Covid-19 prekonali hľadali takzvané pamäťové bunky – T lymfocyty.
Tých majú ľudia po prekonaní dostatočný počet na to aby ovplyvnili priebeh ďalšieho prípadného nakazenia sa.
Ako to prebiehalo?
Klinickej štúdie, z ktorou vedci začali ešte v máji minulého roku, sa zúčastnilo približne 100 ľudí. V krvi tak sledovali počet špecifických T lymfocytov, ktoré sú akýsimi pamäťovými bunkami.
Testy z krvi opäť zopakovali po 6-tich mesiacoch a porovnali tak mieru zastúpenia týchto buniek, ktoré nastupujú do prvej línie po nakazení koronavírusom.
To, že ľudia zapojení do tejto klinickej štúdie naozaj Covid prekonali, mali zaručené od krajskej hygienickej stanice na základe výsledkov PCR testov.
Avšak preukázalo sa, že dvaja z nich mali test falošne pozitívny, keďže v ich vzorkách krvi nenašli žiadnu “pamäťovú odpoveď” imunitného systému. “
Čo je u jedincov s normálne nastaveným imunitným systémom, dalo by sa povedať, nemožné,” ozrejmila vedúca výskumu doc. Irena Koutná.
Zdroj: novinky.cz
Protilátky verzus T lymfocyty
V spojení s prekonaním koronavírusu sa často hovorí o vytvorení protilátok. Vedci zistili, že po zhruba po troch mesiacoch ľuďom klesol počet protilátok v krvi pod merateľnú hodnotu.
No to nie je dôvod na obavy, keďže T lymfocyty v tomto prípade hrajú oveľa významnejšiu rolu.
“On si organizmus protilátky vždy trochu vytvorí, ale ak tam bola masívna odpoveď už na T lymfocytovej bunkovej línii obrany, o ktorej sme hovorili pred chvíľou –
to znamená organizmus bitku s vírusom vyhraje už na tejto fronte, potom je pre neho zbytočné, aby si vytváral vysoké hladiny protilátok,” vysvetlila Koutná.
Zdroj: pixabay.com
Ako to teda s tými T lymfocytmi je?
Hladina T lymfocytov v krvi sa pochopiteľne nedrží ani po šiestich mesiacoch na rovnakej úrovni.
Koniec koncov to nie je pre náš imunitný systém prirodzené, keďže ak sa s nákazou nestretávame často počet týchto buniek klesá. Spočiatku je pokles rýchlejší no neskôr sa postupne spomaľuje a aj po tom pol roku je v ich v tele dostatočný počet na účinnú ochranu.
“Pravdaže, podľa uhla klesania si trúfam povedať, že potom, čo ochorenie prekonáte a Váš organizmus si ustanoví nejakú populáciu týchto pamäťových buniek, tak ste minimálne rok a snáď aj rok a pol chránený. A možno aj dlhšie.
To síce nutne neznamená, že vôbec neochoriete, ale váš organizmus si s tým vírus pri ďalšom stretnutí rýchlo poradí,” prezradila vedúca výskumu.
Zdroj: pixabay.com
Ak sa nakazíte druhýkrát bude priebeh horší?
Aj na túto otázku, ktorá ľudí po prekonaní koronavírusu trápi, odpovedala docentka Koutná.
“Naopak. Väčšina tých vzoriek, ktoré sme teraz mali k dispozícii počas druhej vlny, nám ukázala, že aj u ľudí s veľmi ľahkým priebehom, či dokonca aj u bezpríznakových sa bunková imunita vytvorila a zostala.
Ale samozrejme, ako už sme si vysvetlili, každý má tých „svietiacich” buniek iný počet, pretože každý sa stretol s inou vírusovou náložou a každému na začiatku inak reagovala slizničná imunita. A každému potom inou rýchlosťou ch počet klesá,” potvrdila vedkyňa.
zdroj: novinky.cz/koronavirus
