Edelmanov barometer, priniesol zistenie, že mnoho ľudí už neverí, že tvrdá práca im prinesie lepší život.
Napriek vysokej ekonomickej výkonnosti väčšina respondentov na rozvinutom trhu neverí, že im bude o päť rokov lepšie.
To znamená, že už sa nezdá, že by ekonomický rast zvyšoval dôveru, prinajmenšom na rozvinutých trhoch.
„Žijeme v paradoxe dôvery,“ uviedol Richard Edelman, výkonný riaditeľ spoločnosti Edelman.
„Odkedy sme pred 20 rokmi začali merať dôveru, ekonomický rast podporoval dôveru u ľudí. To pokračuje naďalej v Ázii a na Blízkom východe, ale nie na rozvinutých trhoch, kde je teraz dôležitejším faktorom nerovnosť národných dôchodkov.“
56% skúmanej globálnej populácie uviedlo, že kapitalizmus v súčasnej podobe spôsobuje vo svete viac škody ako úžitku. Väčšina zamestnancov 83% na celom svete sa obáva straty zamestnania v dôsledku automatizácie, hroziacej recesie, nedostatku vzdelania, lacnejšej zahraničnej konkurencie a imigrácie.
57% respondentov sa obáva straty rešpektu a dôstojnosti, ktorým sa kedysi vo svojej krajine tešili.
Takmer dvaja z troch cítia, že tempo technologických zmien je príliš rýchle. Austrália zaznamenala jeden z najväčších poklesov dôvery v technológie.
Štúdia tiež zistila narastajúcu „priepasť dôvery“ medzi elitou a verejnosťou, ktorá by mohla byť odrazom nerovnosti v príjmoch. „Teraz pozorujeme okamih elitného vztlaku a masového zúfalstva,“ uviedol Edelman.
65% celosvetovo informovanej verejnosti (vo veku 25-65 rokov, s vysokoškolským vzdelaním) uviedlo, že dôveruje svojim inštitúciám.
„Na väčšine trhov verí menej ako polovica masovej populácie svojim inštitúciám, že robia to, čo je správne.
V súčasnosti existuje rekordných osem trhov, ktoré vykazujú historické rozdiely medzi týmito dvoma publikami. Je to alarmujúca nerovnosť dôvery.“
Úroveň dôveryhodnosti informovanej verejnosti v Austrálii bola na 68%, čo je oveľa viac ako 45% zaznamenaných u masovej populácie.