11 fráz, ktoré by dobré deti nikdy nemali povedať svojim rodičom. Čo by ste im nikdy nepovedali?

Mali by sme našim rodičom povedať naozaj všetko?

S najväčšou pravdepodobnosťou existujú veci, ktoré by deti „mali“ a „nemali“ povedať svojim rodičom. Problémy s fyzickým alebo duševným zdravím, šikanovanie a problémy v škole – to všetko sa týka prvého prípadu. Sme však povinní im povedať všetko, čo by podľa nás „mali“  vedieť? Sú veci, ktoré by sme im nemali nikdy povedať?

Pohľad na túto vec sa líši u každého z nás. Stručne povedané, neexistuje jediná odpoveď, ktorá by dokázala vyriešiť každú situáciu. Možno bude stačiť, ak sa na túto citlivú tému skúsime pozrieť z iného uhla.

„Mal by som to povedať svojim rodičom?“ A „Prečo mi to moje dieťa nepovedalo?“ Existujú otázky, ktoré si kladieme až po uplynutí nejakého času. Napríklad, keď dieťa urobilo niečo neočakávané, či dokonca zlé. Stručne povedané: zvyčajnosť kladenia takýchto otázok sa podobá liečbe chorôb, pričom sú ignorované prostriedky prevencie. Zásadné postoje, presvedčenia a nedostatky prispievajú k už aj tak zložitej situácii.

V nasledujúcom článku budeme diskutovať o veciach, ktoré by ste nikdy nemali povedať svojim rodičom. Ale opakujeme to znova, všetko je subjektívne.

  1. „Nenávidím ťa.“

Áno, bolí to. Hoci vaša mama alebo otec nepochybne chápe, že ste to povedali len z dôvodu sklamania, aj napriek tomu to nie je nič príjemné. Nie je to o tom, že nenávidíte svojich rodičov, ale o tom, čo urobili.

Namiesto toho, aby ste povedali tieto hrozné slová, zvážte udržanie svojich emócií dostatočne dlho na to, aby ste sa zapojili do konštruktívneho dialógu. Ak to nie je možné, jednoducho odíďte.

 

  1. „Drž hubu.“

Povedať niekomu, aby držal hubu, ak to nie je vtip, nie je nikdy dobrý nápad. Tieto dve slová sú tiež akýmsi katalyzátorom na vznik a udržiavanie pocitov hnevu. V nesprávnej situácii môžu veci rýchlo eskalovať a vymknúť sa spod kontroly. Lepšie urobíte, ak sa v stave hnevu nebudete vôbec vyjadrovať.

 

  1. „Nechaj ma osamote.“

Všetci máme chvíle, kedy chceme byť občas sami. Za určitých okolností nie je nič zlé na tom, ak z ničoho nič povieme: „Nechajte ma na pokoji.“ Ale v tomto prípade hovoríme o vašich rodičoch.

Vysvetlite im svoju potrebu osobného priestoru úprimne, ale s úctou. Ak urobili niečo, čo vás urazilo alebo vám ublížilo, povedzte to.

  1. „Je to všetko tvoja chyba.“

Pozrime sa na situáciu: teta obvinila svoju matku z toho, že pribrala. Z množstva argumentov teta použila jeden nevhodný – „Je to všetko tvoja vina…“. Na jednej strane, kto sme, aby sme rozhodovali o vzťahu medzi stravovacími návykmi detí a obezitou dospelých? Na druhej strane je to očividne pritiahnuté za uší.

5. „Práve som zistil/a (toto)… si zlý rodič.“

Všetci rodičia robia chyby. Je to ťažká práca. Dieťa sa niečo naučí a použije to ako predmet rozhovoru so svojimi rodičmi. Pravdou je, že o zdraví a psychickom stave detí vieme oveľa viac, ako to bolo v minulosti. Je lepšie využiť vedomosti získané pri výchove vašich vlastných detí, než ich potom viniť za nesprávne rozhodnutia.

 

  1. „Bol/a si zlým príkladom.“

Možno boli pre vás zlým vzorom. Ale vy ste už vyrástli. Takéto obvinenia už nič nenapravia nerobia, skôr naopak, môžu narušiť dobrý vzťah. Ak sa však v detstve stalo niečo skutočne zlé a bráni vám to v ďalšom vývoji, prediskutujte to a nechajte, aby to vysvetlili z ich uhla pohľadu.

 

  1. „Máte ho/ju radi viac ako mňa.“

To sotva. A existuje veľký rozdiel medzi tým, že sme si s jedným dieťaťom bližší a tým, že ho viac milujeme. Nie je to o láske a náklonnosti.

Niektorí rodičia však demonštrujú preferenčné zaobchádzanie. Byť svedkom tohto správania v detstve a dokonca aj v dospelosti, môže byť veľmi bolestivé. Hovorte o tom. Dráma nič nerieši.

 

  1. „Prial/a by som si, aby ste neboli mojimi rodičmi.“

Toto je obľúbená veta u malých detí a tínedžerov. Ak ste to už povedali ako dospelí, potom vaša matka alebo otec museli urobiť naozaj niečo strašné. Ale ak aj áno, má zmysel to povedať? Dráma opäť nič nevyrieši. Upokojte sa a stretnite sa, aby ste nepovedali niečo, čo budete neskôr ľutovať.

  1. „Som unavená z tejto rodiny / som unavená z vás.“

Teatrálnosť nepatrí k vzťahom medzi rodičmi a dospelými deťmi. Takéto vyhlásenia sú nezmyselné a potenciálne škodlivé. Problémy sa takýmito slovami neriešia. Možno ste unavení zo svojej rodiny. Ale nech je to čokoľvek, stále je to vaša rodina – a je to jediná vec, ktorú máte. Pokúste sa nájsť iný prístup.

 

  1. „Potrebujem peniaze.“

Aj keď ich možno neuvidíme, mnoho rodičov súhlasne prikyvuje.

Väčšina mladých ľudí by sa mala pokúsiť porozumieť niekoľkým veciam. Po prvé: Ich rodičia tvrdo pracujú na tom, aby sa o vás postarali, a po druhé: zatiaľ úplne nerozumejú pojmu peniaze.

Jedna vec by mala byť samozrejmosťou. Každá žiadosť o peniaze by sa mala riadiť čestným a racionálnym vysvetlením.

  1. „Nemám čas.“

Nehovoríme tu o kamarátoch alebo neznámych ľuďoch. Aj keď možno na niečo nemáme čas, určitý rešpekt je na mieste. Nájdite si chvíľu, aby ste vedeli opodstatniť váš nedostatok času.

„Deti nikdy nevedeli, ako počúvať svojich rodičov, ale vždy sa im ich podarilo napodobniť,“ James Baldwin.

Mali by sme sa úprimne pozrieť na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Aby sme to dosiahli, musíme myslieť. Existuje vedecký pojem: reflexívne vzdelávanie.

Podľa dokumentu z roku 2012 predloženého na konferencii o rodičovstve, reflexné vzdelávanie zahŕňa chápanie duševného stavu rodiča a dieťaťa. Medzi tieto duševné stavy patria myšlienky, pocity, presvedčenia, potreby a túžby rodičov a dieťaťa týkajúce sa vzťahu. Toto je dobrý začiatok na prehodnotenie vzťahov.

 

 

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “11 fráz, ktoré by dobré deti nikdy nemali povedať svojim rodičom. Čo by ste im nikdy nepovedali?”