Tento príbeh sa odohral v jednej obyčajnej škole, v jednej triede, kde sa zišli žiaci z bohatých rodín aj z tých menej bohatých.
Konflikt kvôli školským laviciam bol poučením pre ľudí, ktorí sa považujú za lepších ako ostatní.
Na jednej schôdzke rodičovského združenia navrhla skupina iniciatívnych mamičiek, aby sa vybrali peniaze na nákup nových školských lavíc.
Niekoľko rodín túto variantu okamžite odmietlo, pretože staré lavice boli ešte plne vyhovujúce a okrem toho na tento zbytočný nákup nemali dostatok peňazí. Nakoniec bolo v menšine sedem rodín, ktoré jednoducho na nový nábytok nemali prostriedky.
Ale skupina bohatých rodičov si postavila hlavu.
A tu jeden z otcov navrhol, aby sa vybralo o niečo viac peňazí, aby všetky deti sedeli v rovnakých školských laviciach, tým skôr, že mnoho rodičov si to mohlo dovoliť.
Ale tie isté matky, ktoré tento problém vyvolali, to odmietli a povedali, že ak niektorí nemajú peniaze, budú ich deti jednoducho sedieť v starých laviciach. Muž, ktorý nechcel deliť triedu na bohatých a chudobných, len pokrčil ramenami a nehádal sa. Ale peniaze na to nedal.
Počas niekoľkých dní priviezli do triedy nové, krásne školské lavice, ale len pre tie deti, ktorých rodičia dali peniaze. A osem žiakov z chudobnejších rodín muselo sedieť v starých laviciach.
Navyše starý nábytok presunuli do jedného rohu, čím vzniklo akési geto chudobných žiakov.
Ach, ako boli matky hrdé, že ich potomkovia sedia na lepších miestach, a bolo im úplne jedno, čo cítili deti, ktoré sa tým dostali na „okraj triedy“.
Všetko to pripomínalo námet jednej televíznej šou, kde si raz robili žarty z platenej a neplatenej lekárskej starostlivosti. Ale kto by si pomyslel, že sa taká absurdita môže stať aj v normálnom v živote. Avšak radosť bohatých netrvala dlho.
Už ďalší deň priviezli do triedy celkom osem nových stolov, oveľa lepších, než boli tie pre „vyvolených“.
A k tomu detskej stoličky. Vyzerali asi takto:
Ukázalo sa, že muž, ktorý sa postavil za deti z „chudobných“ rodín, bol veľmi úspešný podnikateľ. Proste svoje bohatstvo nedával najavo, takže nikto nevedel, ako je bohatý.
Spravodlivý otec sa rozhodol dať príučku tým, ktorí sa považujú za lepších ľudí len preto, že sú ich príjmy vyššie, ako majú ostatní.
A tie isté matky, ktoré ešte pred niekoľkými dňami nechceli počuť o rovnosti v triede, zúrili. Teraz však vyhlásili, že je to urážka ich drahých detí a úplná diskriminácia.
A otec, ktorý toto všetko obstaral, nazval svoj čin sociálnym experimentom. „Veď vy samy ste chceli, aby jedna časť detí mala lepšie lavice ako tá druhá, takže teraz je po vašom!“
Súhlasíte s tým, že deti nemožno deliť na „bohaté“ a „chudobné“?
zdroj:www.tymr.cz
