Emisie uhlíka sa tento rok zvýšia o druhú najvyššiu zaznamenanú mieru v histórii.
Je to veľký šok, najmä ak vezmeme do úvahy prísľub amerického prezidenta Joe Bidena dosiahnuť čisté nulové emisie najneskôr do roku 2050. Podľa Parížskej dohody sa zaviazali znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 40% v porovnaní s rokom 1990.
www.pexels.com
Dramatický nárast emisií v roku 2021 však nie je ani tak perspektívnou investíciou do fosílnych palív, je to odraz priebehu pandémie.
Najnovší Globálny energetický prehľad Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) predpovedá nárast emisií o 1,5 miliárdy ton v roku 2021, čo predstavuje 5% nárast, čo je najviac od začiatku finančnej krízy v roku 2008, pričom spoločnosti sa usilujú o zotavenie prostredníctvom lacnej energie z fosílnych palív.
"On the one hand, governments today are saying climate change is their priority. But on the other hand, we are seeing the second biggest emissions rise in history."
So, is this what a "green recovery" looks like in practice…?https://t.co/Tt0UPOO44m
— Greta Thunberg (@GretaThunberg) April 20, 2021
Fatih Birol, výkonný riaditeľ IEA a popredný orgán v oblasti energetiky a klímy, pre The Guardian uviedol.
„Zdá sa, že opakujeme rovnaké chyby. Som tentoraz sklamaný viac ako v roku 2010.“
Podľa správy o globálnom uhlíkovom rozpočte, vlani globálne emisie uhlíka poklesli o 7%, čo predstavuje pokles o 2,4 miliardy ton oxidu uhličitého na 34 miliárd ton.
„Dopyt po všetkých fosílnych palivách sa má výrazne zvýšiť v roku 2021. Predpokladá sa, že samotný dopyt po uhlí sa zvýši o 60%, ako všetky obnoviteľné zdroje energie dohromady, čo podporí rast emisií takmer o 5%.“
www.pexels.com
Celosvetový dopyt po energii sa má tiež zvýšiť o 4,6% v roku 2021, pričom dopyt po uhlí stúpne v roku 2021 o 4,5%, pričom viac ako 80% rastu sa bude sústreďovať v Ázii.
Fatih Birol tiež pre portál reNews uviedol.
„Toto je vážne varovanie, že hospodárske zotavenie z krízy COVID nie je v súčasnosti pre naše podnebie nič iné ako udržateľné. Pokiaľ vlády na celom svete nebudú rýchlo smerovať k znižovaniu emisií je pravdepodobné, že v roku 2022 čelíme ešte horšej situácii. Summit lídrov o klíme, ktorý usporiadal americký prezident Joe Biden, je kritickým momentom, v ktorom sa musí určiť jasný plán.“