Zdá sa však, že tieto pľúca nedržia krok s mierou uhlíkového znečistenia.
Podľa Independent nová štúdia odhalila, že v rokoch 2010 až 2019 Amazonský dažďový prales vypustil 16,6 miliárd ton CO2, no na oplátku sa mu však podarilo nasať iba 13,9 miliárd ton.
To znamená znepokojujúci posun v schopnosti planéty liečiť sa a držať krok s dopadmi človeka. Emisie uhlíka sú obviňované z lesných požiarov, úmyselných i náhodných, ako aj z vyklčovania stromov. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature Climate Change a vyvolala u odborníkov obavy.
Spoluautor štúdie Jean-Pierre Wigneron, ktorý je vedcom francúzskeho Národného ústavu pre agronomický výskum (INRA), pre agentúru AFP uviedol. „Čakali sme o polovicu nižšie čísla, ale je to prvýkrát, čo máme čísla ukazujúce, že prales vypustil viac CO2, ako znova nasal. Nevieme, v akom okamihu by sa prechod mohol stať nezvratným.“
INRA je znepokojená súčasnou brazílskou vládou, ktorá situáciu len zhoršuje. Jair Bolsonaro sa dostal k moci začiatkom roku 2019 a odvtedy bagatelizoval význam požiarov v Amazónii a počet požiarov dokonca označil za lož.
Odlesňovanie v Amazónii sa v roku 2019 zvýšilo štvornásobne v porovnaní s rokmi 2017 a 2018. Vyčistilo sa ohromných 9,8 milióna akrov pôdy, čo je podľa USA Today zhruba veľkosť New Jersey a Connecticutu.
„Brazília zaznamenala po zmene vlády v roku 2019 prudký pokles v uplatňovaní politík ochrany životného prostredia,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry INRA.
Ekosystémy, ktoré pomáhajú nasávať svetové emisie uhlíka, čelia ťažkému boju, pričom v roku 2019 sa emitovalo 40 miliárd ton CO2. Rastliny a pôdy boli schopné nasať okolo 30% týchto emisií a oceány z nich získali 20%.
