Psychológ vysvetlil psychologické a neurologické účinky výprasku deti a uviedol, že ide o formu „generačnej traumy“.
Licencovaný psychológ a školský psychológ Dr. Han Ren uviedol v rozhovore s youtuberkou Kristou Torresovou čo sa stane, keď deti za niečo zbijete.
„Ide o komunity, ktoré boli zotročené, utláčané a kolonizované. V minulosti to bola najbežnejšia metóda udržiavania ľudí v súlade s pravidlami. Takže si to pletieme a myslíme si, že je to kultúra. Ale to, že sa to dialo nám neznamená, že to musíme opakovať aj pri našich deťoch. Nie je to kultúra. Je to trauma.“
Vďaka stovkám štúdií, ktoré skúmali dlhodobé výsledky výprasku naprieč kultúrami, Han uviedol, že nedávne analýzy ukazujú „konzistentné asociácie medzi výpraskom a internalizáciou porúch depresie a úzkosti“.
Ukazujú tiež externalizujúce poruchy, ako sú „agresia, problémy s ovládaním impulzov, problémy s hnevom“ a ďalšie problémy, ktoré môžu porušovať práva ostatných.
„Okrem toho sme zaznamenali zlý kognitívny vývoj, ako ťažkosti s koncentráciou, premýšľaním a plánovaním. Zlá emocionálna regulácia, zlé riešenie osobných konfliktov a ďalšie neprispôsobivé a problematické výsledky.“
Han podrobne popísal harvardskú štúdiu, kde vedci pomocou prístroja fMRI (funkčné zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie) skúmali zmeny v amygdale, časti mozgu zodpovednej za emócie (najmä strach a hnev) a v prefrontálnej kôre, zodpovednej za výkonné funkcie, rozhodovania, plánovania a myslenia.
Deťom vo veku 10 – 12 rokov ukázali neutrálne tváre a ustráchané tváre, pričom odborníci porovnávali odpovede tých, ktorí dostali výprask, a tých, ktorí ho nedostali. Vylúčili tých, ktorí zažili „závažné týranie“.
Štúdia zistila, že tí, ktorí dostali výprask, mali obzvlášť vysokú úroveň aktivácie mozgu na ustráchané tváre a nižšiu úroveň aktivácie na neutrálne tváre.
,,Je menej pravdepodobné, že by dôverovali svojim opatrovateľom. Je pravdepodobnejšie, že budú zákerní vo svojom správaní a svoje problémy pred opatrovateľmi budú skrývať. Je pravdepodobnejšie, že zmenia svoje správanie, pretože nechcú byť potrestaní, skôr ako pochopiť dopady svojich činov a meniť svoje správanie z dôvodu empatie alebo moralistických štandardov.“
Han tiež uviedol, že je menej pravdepodobné, že budú dobrými riešiteľmi problémov, pretože sa „skrývajú a vyhýbajú“, majú tendenciu zápasiť s „interným riešením osobných konfliktov pomocou slov“.
Povzbudzuje každého, kto si myslí, že ak „v detstve dostal výprask a myslí si, že aj napriek tomu je v poriadku“, aby sa zamyslel nad svojim doterajším konaním.
Han ponúkol radu, čo môžu rodičia urobiť pri výchove svojich detí. ,,Musíme naučiť malé deti, samoregulácií. Je dôležité, aby mali
dostatočne vyvinutú slovnú zásobu na vyjadrenie svojich potrieb. Deti si z trestov zapamätajú iba strach a ako sa vyhýbať situáciám. Naučia sa oveľa viac od proaktívneho rozvoja výučby, rozvoja jazyka, ktorý umožňuje veci uviesť na pravú mieru, riešiť problémy a napravovať chyby.“
