Už je to 35 rokov odvtedy čo na Ukrajine vybuchla Černobyľská jadrová elektráreň. Táto udalosť sa považuje na najhoršiu jadrovú nehodu v dejinách ľudstva. Rok po nehode sa zničené časti reaktora zakryli takzvaným Sarkofágom no začala cez neho presakovať dažďová voda, ktorá podporovala štiepenie uránu.
V roku 2016 sa preto rozhodli tento Sarkofág prekryť ďalším ochranným krytom, ktorý by neskôr Sarkofág nahradil.
No senzory vnútri týchto stavieb zaznamenali aktivitu štiepenia v neprístupných miestnostiach, ktoré zavalil zničený reaktor. Vedci tak musia urýchlene vymyslieť ďalší krok aby zamedzili ďalšiemu výbuchu, informuje portál Sciencemag.
Nepomohli ani ochranné kryty
“Je to ako žeravé uhlíky v pahrebe,” poznamenal Neil Hyatt, chemik zameraný na rádioaktívne látky z Univerzity v Sheffielde.
Po tom čo sa jadro reaktora doslova roztopilo, v snahe uhasiť požiar sa na toto miesto vysypal piesok, vsadili uránové palivové tyče, ich zirkóniové obloženie a grafitové riadiace tyče, ktoré sa v konečnom dôsledku premenili na akúsi lávu.
Táto “zmes” tak zaplavila priestory pod reaktorom a stuhla na takzvané materiály obsahujúce (jadrové) palivo. Práve v týchto nedostupných priestoroch
boli zaznamenané zvyšujúce sa počty neutrónov čo značí prebiehajúce štiepenie. Problémom je aj vlhkosť či presakujúca voda, ktorá počty neutrónov zvyšuje, no po umiestnení dvoch spomínaných ochranných krytov sa množstvo malo znižovať.
No Title
No Description
Problém s nedostupnými miestnosťami
Za posledné 4 roky sa v miestnosti 305/2 zdvojnásobili počty neutrónov. Táto miestnosť však je nedostupná a obsahuje množstvo spomínaných materiálov obsahujúcich jadrové palivo čo predstavuje obrovský problém.
Aj napriek tomu, že do pôvodného Sarkofágu nainštalovali rozprašovače dusičnanu gadolinitého, ktorý pohlcuje neutróny, nedokážu ho dostať do miestností zaliatych lávou s jadrových palív.
Práve tieto nedostupné miestnosti predstavujú “žeravé uhlíky”, ktoré môžu skôr či neskôr predstavovať obrovský problém.
Podľa modelu Inštitútu pre bezpečnostné problémy jadrových elektrární (ISPNPP) tak vysychanie vody v stuhnutej rádioaktívnej lávy spôsobuje množenie sa neutrónov a ich následné štiepenie.
Sami však netušia na akom princípe to teda funguje no jedná sa o vierohodné dáta.
No Title
No Description
Potrebujú odolného robota
Podľa Neila Hyatta, tak vysychanie vody predstavuje problém, keďže v tomto prípade by sa “štiepenie zrýchľovalo exponenciálne” čo následné spôsobí “nekontrolovateľný únik jadrovej energie”. No neexistuje šanca, že by došlo až k takej masívnej explózii ako v ten osudný deň roku 1986. Podľa ISPNPP
by explóziu pohltil Sarkofág no nový ochranný kryt by bol následne zaplnený rádioaktívnym prachom. To by následne sťažilo ale aj znemožnilo jeho odstránenie. Čo sa týka riešení, senzory a rozprašovače dusičnanu gadolinitého by tu nefungovali, keďže rádioaktívne látky sú pochované hlboko pod betónom. Jedným z nich je zostrojenie robota,
ktorý by dostatočne dlho odolal silnej rádioaktivite a do stuhnutej lávy vyvŕtal diery, kde by vložil bórové cylindre. Tie by fungovali ako riadiace tyče, ktoré pohltia neutróny a zabránili by tak následnému štiepeniu.
No Title
No Description
Pomôcť to musí aj Japonsku
Okrem prebiehajúceho štiepenia predstavujú problém aj stuhnuté rádioaktívne palivá, ktoré sa rôznymi vplyvmi menia na prach.
Ten by sa postupom času zhromažďoval v prvom Sarkofágu, čo by znemožnilo jeho odstránenie. Určite poznáte útvar Slonia noha, ktorá sa utvorila stuhnutím spomínaných látok. Na to aby si z nej vedci mohli zobrať malý kúsok ako vzorku, museli použiť Kalashnikov.
Tento materiál bol tak kedysi tak pevný no teraz po rokoch má konzistenciu piesku. Ukrajina už dlhšiu dobu plánovala tieto stuhnuté palivá odstrániť a presunúť do geologického skladu. Do septembra by mal byť teda vypracovaný plán k tomu ako to uskutočniť.
Okrem iného, riešenie tejto krízy inštitútom ISPNPP bude kľúčovým aj pre zažehnanie krízy po výbuchu jadrovej elektrárne vo Fukušime pred 10-timi rokmi. Pozostatky tejto udalosti tak predstavujú rovnako veľkú hrozbu do budúcnosti ako tá Černobyľská.
No Title
No Description
