Mladá blondínka práve dokončila štúdium psychológie a nastúpila do svojej prvej práce. Začala tu pracovať ako psychologička na základnej škole. Hneď ráno začala pobehovať po škole a hľadať nejaký problém, ktorý by mohla vyriešiť. Ako ide na dvor, zbadá skupinu chlapcov, ktorí sa tam hrajú.
Zrazu si všimne chlapca, ktorý sa od ostatných drží ďalej, len občas sa posunie naľavo alebo napravo. Blondínke to nedá a už si hovorí: “Jasný introvert! Ihneď s ním musím začať terapiu a dostanem ho do kolektívu!”
Príde teda k nemu a pomaly ho osloví: “Deje sa niečo zlatíčko? Prečo sa nejdeš hrať pekne s ostatnými a len tak poskakuješ naľavo a napravo? Zver sa mi, ak máš problém. Robia ti ostatní zle? Mne môžeš veriť a všetko povedať ,” dodáva milo. Chalanisko na ňu prekvapene pozrie. “Teta, ale choďte do pi*e, ja som predsa brankár!”
