Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky. Zo všetkých najviac miloval svoju štvrtú ženu, ktorá bola najkrajšia a najviac očarujúca zo všetkých. Len ona od neho dostávala tie najdrahšie darčeky a veľmi mu na nej záležalo.
Tretiu ženu miloval pre jej inteligenciu a často s ním vychádzala na ďaleké výpravy po celom svete. V hĺbke duše sa neustále bál, že ho jedného dňa opustí pre niekoho iného …
K svojej druhej žene sa správal ako k svojej kamarátke. Mohol sa jej zveriť so všetkým a ona ho vždy podporovala. To ona mu radila, keď mal nejaký problém.
Prvú ženu miloval najmenej aj napriek tomu, že ona sa k nemu správala najvľúdnejšie. To ona mu pomohla vybudovať impérium a nikdy ho neopustila aj napriek tomu, že on volil spoločnosť iných žien …
Nič ale netrvá večne a presvedčil sa o tom aj samotný kráľ. Dozvedel sa, že trpí vážnou chorobou.
Zostávalo mu len niekoľko dní života a čakali ho nepríjemné rozhovory … “Mám štyri manželky, ale po smrti zostanem sám. Chcem, aby aj po mojej smrti mi aspoň jedna z nich robila spoločnosť. “… S každou preto prehovoril osobne.
Najprv pozval najmladšiu zo žien – tú, ktorú miloval zo všetkých najviac – a povedal:
“Milujem Ťa najviac zo svojich žien. Vždy som Ti dával tie najkrajšie a najdrahšie dary. Vždy som o Teba staral zo všetkých mojich žien najviac a teraz som vážne chorý. Chcem sa ťa opýtať, či so mnou budeš aj po mojej smrti. ”
Mladá žena sa prekvapene pozrela na kráľa a krátko odpovedala:
“To je predsa úplná šialenosť.”
Potom odišla a kráľ ju do svojej smrti už nevidel.
Odpoveď najmladšej manželky ho hlboko ranila, ale nestrácal nádej. Pozval si preto svoju tretiu manželku a veril, že mu bude aj po smrti robiť spoločnosť. Pozval ju k svojej posteli a povedal:
“Miloval som ťa celý svoj život, ktorý sa už čoskoro skončí. Budeš stáť po mojom boku aj po mojej smrti? ”
Žena mu venovala chladný pohľad a povedala:
“Samozrejme, že nie! Som ešte mladá a po tvojej smrti sa znovu vydám za niekoho iného! ”
Odpoveď najmladší manželky ho hlboko ranila, ale nestrácal nádej.
Kráľ cítil, že mu tým zlomila srdce, ale ešte nestrácal nádej. Do izby pozval svoju tretiu manželku:
“Vždy, keď som to potreboval, pomohla si mi vyriešiť všetky problémy. Teraz Ťa chcem o niečo požiadať – budeš mi robiť spoločnosť aj po mojej smrti? ”
“Tentoraz Tí pomôcť nemôžem, ale postarám sa o to, aby si mal ten najvkusnější pohreb.”
Staršia žena, kráľova prvá manželka, ticho vošla do izby a šepkala:
“Ja za Tebou pôjdem kamkoľvek. Zostanem navždy s Tebou. ”
Prekvapený kráľ sa na ňu pozrel a po chvíli ticha povedal:
“Mal som Ti dať len tie najlepšie veci, keď som mohol. Mal som sa ťa pokúšať pochopiť, keď som ešte mal šancu. “
Každý z nás má také štyri ženy!
Štvrtá žena je naše telo. Nezáleží na tom, ako veľmi sa o neho budeme starať – skôr alebo neskôr nás sklame.
Tretia žena je náš majetok. Po našej smrti ho bude mať niekto iný …
Druhá žena predstavuje našu rodinu a priateľov. Môžu byť s nami, podporovať nás a radiť nám, ale jediné čo pre nás môžu urobiť je, že nám po smrti vystroja pohreb.
Prvá žena je naša duša … to o ňu musíme starať, aby zostala čistá, dobrá a šťastná … to ona s nami zostane až do konca.
