Pred piatimi rokmi mladý sýrsky univerzitný študent utiekol z mesta Aleppo, prešiel Stredozemným morom z Turecka do Grécka, vydal sa do Calais a potom odvážne prešiel cez Lamanšský prieliv do Veľkej Británie. Hneď po príchode si hľadal azyl.
V roku 2017 som ho privítala u mňa doma počas azylu od 6 do 12 týždňov. Odvtedy žije so mnou.
Za posledné štyri roky som vo svojom londýnskom dome hostila rôzne dlho viac ako 30 utečencov, ale Basel, mladý Sýrčan, je dnes ako keby mojim vlastným synom a mám obrovské šťastie, že sa pripojil k našej rodine.
Napoly francúzsky a napoly kanadský prisťahovalec žijúci vo Veľkej Británii veľmi dobre vie, aké je to byť outsiderom.
Prichýliť utečencov je niečo, čo som vždy chcela robiť, najmä preto, že všetky moje tri dcéry sa odsťahovali z nášho rodinného domu a ja som v tom veľkom dome ostala sama len s manželom.
Nikdy som však poriadne nevedela, ako na to. Jedného dňa v máji 2017, keď som s manželom čakala na let do USA, uvidela som článok v denníku The Guardian, o manželskom páre, ktorý vo svojom dome prichýlil sýrskeho utečenca.
https://www.instagram.com/p/CIx8VUzHTJ_/?utm_source=ig_web_copy_link
V článku bola spomenutá charita s názvom Domov pre Sýrčanov, takže som si ich okamžite vyhľadala a zaregistrovala som sa.
Neskôr mi zazvonil telefón, prišla mi správa, či by som mala záujem o ubytovanie mladíka, prostredníctvom charity.
Obrátila som sa na svojho manžela a povedala som mu.
„Hm, zlatko, zabudla som ti niečo povedať. Čo by si povedal na to, keby sme u nás doma prijali utečenca?“ Nemohol dostatočne rýchlo vymyslieť dôvod, prečo nie, a tak som si naplánovala schôdzku s charitou, aby sme doriešili detaily.
Navštívil nás dobrovoľník v našom londýnskom dome a dlho sme sa rozprávali o tom, ako bude tento proces fungovať.
Bola som zvedavá ako dlho ubytovanie bude trvať. Na moju otázky chlapík veľmi rýchlo odpovedal, ,,vyskúšame to na 6 týždňov a potom sa uvidí.“
O hodinu zazvonil zvonček pri dverách a stál tam veľmi plachý chudý mladík menom Basel, ktorý niesol malý ruksak. V ten večer sa nasťahoval a odvtedy je s nami. Spočiatku sme sa ťažko dorozumievali, pretože jeho angličtina bola veľmi slabá a ja som arabčinu neovládala.
Moja dcéra, arabčinu ovládla a tak nám bola po ruke, aspoň prostredníctvom skypu.
Títo dvaja si medzi sebou vytvorili úžasné puto. Basel sa stal mojej dcére bratom ktorého nikdy nemala. Postupom času začal Basel vychádzať z ulity, pretože jeho dôvera rástla a zlepšoval sa aj v jazyku. Neustále tvrdil, že by som sa nemala učiť nijakú arabčinu, pretože sa chcel naučiť angličtinu čo najrýchlejšie, a preto som s ním denne absolvovala kurzy angličtiny.
Počas nasledujúceho roka, to bolo pre Basela trochu horskou dráhou. Pomohli sme mu zabezpečiť voľné miesto v súkromnej anglickej škole, aby mohol dosiahnuť určité vzdelanie v našej krajine, čo bol pre tohto bývalého študenta matematiky veľmi dôležité. Prežili sme aj pochmúrne chvíle, najmä keď jeho mladší brat Ismail, ktorý utiekol do Turecka s úmyslom dostať sa do Európy, náhle zmizol z jeho istanbulského bytu.
Po troch desivých týždňoch sme dostali správu, že bol zatknutý, prevezený do pohraničného mesta Gaziantep, odkiaľ by mal byť repatriovaný do Sýrie. Okamžite sme našli tureckého právnika, ktorý podal návrh na pozastavenie deportácie a požiadal o prepustenie z väzenia. Vo väzení však zostal sedem mesiacov, až kým sa mu zázrakom nepodarilo získať vízum do Talianska, kde posledné tri roky žil.
https://www.instagram.com/p/CAxkMMNDTGq/?utm_source=ig_web_copy_link
Asi rok po tom, čo sa k nám pripojil Basel, som v charite zisťovala, či existuje spôsob, ako pomôcť ďalších utečencom. Vždy majú dlhý čakací zoznam ľudí, ktorí potrebujú domov, a tak som sa prihlásila ako dobrovoľníčka na prijatie ďalšieho utečenca.
Od tej doby bol môj dom milovaný a obývaný. Slobodní muži, páry, staršia Keňanka a dokonca päťčlenná rodina s tromi tínedžermi, ktorí zostali tri mesiace, kým si nenašli vlastný domov. Jedným z mojich hostí bol aj sýrsky lekár, ktorý žil v Manchestri, ale na 10 dní prišiel do Londýna na lekársku prehliadku.
Teraz už dokonca konečne vykonáva lekársku prax. Niektorí zostali len na víkend, zatiaľ čo iní zostali niekoľko týždňov, mesiacov alebo viac ako rok.
Všetci boli milí, zaujímaví ľudia a každý z nich priniesol do môjho domova svoj svet a svoj príbeh. V priebehu rokov a všetkých príchodov a odchodov tu bol Basel. Po dlhom, frustrujúcom období učenia angličtiny a opätovného študovania strednej školy, je konečne späť na univerzite, študuje počítačové inžinierstvo a popri tom pracuje v reštaurácií.
Pravidelne je tiež v kontakte so svojím bratom Ismailom v Taliansku, jeho dvoma strýkami vo Veľkej Británii a zvyškom jeho najbližšej rodiny, ktorým sa podarilo usadiť sa v Nemecku.
Po ôsmich zdanlivo nekonečných rokoch neustáleho úteku a osvojovania si úplne nového jazyka a kultúry tu vo Veľkej Británii, je konečne späť doma, kde skončil ako univerzitný študent v Aleppe. Teraz vidí cestu do skutočnej budúcnosti a dokonca sa zasnúbil. Nikdy som ho nevidel tak šťastného.
Zdroj
Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsov, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂
