Takmer 2,5 miliardy z nás bolo nedávno znovu zavedených do procesu očkovania a ak nás skúsenosti naučili dve veci, je to to, že po prvé, očkovacie látky sú lekársky zázrak, ktorý môže zachrániť milióny životov, a za druhé, že nie je také jednoduché ich vyrobiť.
Na vakcíny telo reaguje, väčšinou bolesťou pri vpichu a potom ešte niekoľko dní. Vaša ruka je celá červená, boľavá alebo vás svrbí. Čo je najhoršie, nemôžete sa na to ani sťažovať, aby ste nevyzerali ako malé dieťa.
Musí však existovať lepší spôsob podávania. Ale čo keby bolo očkovanie také jednoduché, ako zjesť misku kukuričných vločiek?
Perspektíva, ktorá je dnes publikovaná v časopise Science, tvrdí, že budúce vakcíny k nám nemusia prichádzať ihlou, ale zo skleníka. Farmaceutické preventívne prostriedky sa budú pestovať vo vnútri rastlín.
,,Použitie rastlín na produkciu terapeutických bielkovín, nazývaných molekulárne poľnohospodárstvo, bolo navrhnuté ako alternatívna metóda biovýroby v roku 1986,“ vysvetľujú autori. ,,Nedávne úspechy oživili záujem o rastlinné liečivá na humánne použitie, ktoré môžu zahŕňať jedlé lieky.“
Nie je to také bizarné, ako to znie. V skutočnosti už existujú lieky, ktoré boli vyvinuté týmto spôsobom. V roku 2012 FDA schválil liečbu vzácnej Gaucherovej choroby, ktorá sa kultivovala v koreňových bunkách mrkvy, a už desaťročia sú k dispozícii rôzne enzýmy a proteíny, ktoré sa pestujú v tabaku, ryži, kukurici a ďalších rastlinách.
Vakcíny ešte možno nie sú k dispozícii, ale k ich dokončeniu už netreba veľa. Vakcína proti chrípke pestovaná v rastlinách sa v klinických skúškach fázy 3 nedávno ukázala ako sľubná a vedci už hľadajú spôsoby, ako vyvinúť vakcíny proti HIV, Ebole, a dokonca aj COVID-19 pomocou rastlín.
Autori navyše poukazujú na to, že molekulárne poľnohospodárstvo má oproti tradičným metódam výroby vakcín mnoho výhod. Je to lacnejšie, pretože väčšinu vecí, ktoré potrebujete na pestovanie rastlín, môžete do značnej miery nájsť zadarmo v prírode.
Je to tiež rýchle a autori poznamenávajú, že nových kandidátov na vakcíny je možné získať už za tri týždne, čo je obrovská výhoda proti novým alebo objavujúcim sa chorobám, a tiež bezpečnejšie, pretože rastliny nemôžu byť kontaminované živočíšnymi patogénmi.
Rastliny sú podobne ako pri výrobe potravín, lepšie aj pre životné prostredie, pretože sú oveľa menej náročné na zdroje a dokonca produkujú viac očkovacej látky podľa hmotnosti ako tradičné metódy.
Navyše, vakcíny na rastlinnej báze môžu byť skutočne účinnejšie ako ich tradičné náprotivky.
Rôzna vnútorná štruktúra rastlín znamená, že vyvolávajú silnejšiu imunitnú odpoveď a ich bunky obsahujú prirodzene sa vyskytujúce častice, ktoré môžu tento účinok ešte zosilniť. Pri štandardných vakcínach sa tieto častice, známe ako pomocné látky, často musia pridávať oddelene a vo výsledku vám môžu priniesť viac vedľajších účinkov.
Rastúci sortiment rastlinných vakcín sa doteraz väčšinou podával rovnakým spôsobom ako bežná očkovacia látka, ako injekcia.
Ale autori chcú, aby sme zvážili ešte jednu možnosť. Čo keby sme ich zjedli?
,,Orálne podávanie liekov je užívateľsky príjemná alternatíva k intravenóznemu podaniu.
To môže zmierniť nežiaduce účinky súvisiace s vnútrožilovým podávaním liečiv. Črevné imunitné reakcie sú kľúčové pre toleranciu k jedlu a vlastným antigénom a hrajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní vyváženého imunitného systému.“
Nielen to, ale jedlé vakcíny môžu byť ešte lacnejšie a jednoduchšie na výrobu, pretože kým nebudú pripravené na aplikáciu, nebudú musieť byť klinicky spracované a čistené.
Navyše by mohli byť dehydratované a skladované pri izbovej teplote, kým by neboli potrebné. Výhoda, ktorá je obzvlášť silná po určitých nedávnych celosvetových udalostiach.
Je tu len jeden problém. Jedlé vakcíny sa zatiaľ jednoducho nepreukázali ako účinné. Na prelome storočí bolo testovaných niekoľko potenciálnych kandidátov, ale žiadny nevyvolal imunitnú odpoveď lepšie ako vakcíny dodávané štandardnými cestami.
Výsledkom bolo, že myšlienka jedlých vakcín bola na nejaký čas považovaná za niečo, čo nie je štartér.
Teraz však množstvo vakcínových proteínov, ktoré rastliny môžu produkovať, „podstatne“ vzrástlo, tvrdia autori, čo znamená, že moderné jedlé vakcíny môžu byť schopné vytvárať „zmysluplné imunitné reakcie“.
To samozrejme neznamená, že jedlé vakcíny sú hneď za rohom.
Než však budú bezpečnou možnosťou, bude potrebných ešte oveľa viac výskumu.
Keďže je to nová oblasť výskumu, je tu tiež veľa infraštruktúrnych a právnych zložitostí, ktoré bude potrebné pri vývoji vedy rozmotať. Ak by však nádej autorov priniesla svoje ovocie, možno by nás čakala budúcnosť, v ktorej budeme zdraví nie vďaka vakcínam, ale vďaka rastlinám.
