Rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie, no niekedy im neúmyselne ubližujú svojou láskou a nadmernou ochranou. Môžu vysielať zmiešané signály, ignorovať názory svojich detí alebo porušovať pravidlá, ktoré si sami vytvorili. Aj keď to dospelí myslia dobre, také kroky môžu prinútiť deti, aby sa cítili zmätene a neisto, ako by mali vo svete konať.
1. „Nemôžeš ľuďom klamať, ale ja môžem.“
Rodičia učia svoje deti, aby vždy hovorili pravdu a akceptovali dôsledky svojho správania. Ale rodičia niekedy toto pravidlo sami porušujú. Rozprávanie nevinných klamstiev, zavádzanie pravdy alebo tajenie niektorých informácií sa môže v očiach dieťaťa javiť ako pokrytecké.
2. „Musíš spať sám, ale ja nemusím.“
Rodičia niekedy veria v to, že spoločné zaspávanie môže zrútiť detskú nezávislosť, a preto si odmietajú ľahnúť s deťmi do postele pri ich zaspávaní. Otázkou však je, prečo dospelí spia v tej istej miestnosti, ale deti musia spať oddelene ? Niektorí psychológovia naznačujú, že pomoc dieťaťu pri zaspávaní pomáha vytvárať silnejšie emocionálne putá a zlepšuje duševné zdravie dieťaťa.
3. „Môžem sa rozhodnúť, kedy som hladný a kedy nie.“
Aj keď je zdravé stravovanie dôležité, všetci máme stále svoje vlastné preferencie a niekedy nemáme jednoducho chuť na určitý druh jedla. Dospelí majú možnosť samy sa rozhodnúť či sú hladný, alebo obed vynechajú. Deti sú však zbavené tohto luxusu a vždy sa musia riadiť pravidlami svojich rodičov, aj keď ich dospelý nie vždy dodržiavajú.
4. „Môžem stráviť hodiny na svojom telefóne, ale ty nemôžeš.“
Ľudia v priemere strávia na telefóne, surfovaním po internete viac ako 3 hodiny denne. Nehovoriac však o práci na notebookoch, tabletoch a sledovaním televízie. Aj keď je správne čiastočne obmedziť čas detí na telefónoch, mali by tak však robiť aj ich rodičia. Inak to môže vyzerať dosť pokrytecky, keď sa rodič pokúša dieťaťu povedať, že by nemalo stráviť celý deň na sociálnych sieťach.
5. „Môže ti byť príliš teplo alebo chladno, nemôže.“
Niektorí rodičia môžu byť príliš ochranárski, keď dôjde k obliekaniu dieťaťa v súlade s počasím. Nezohľadňujú to, ako sa dieťa skutočne cíti a často robia domnienky na základe vlastného vnímania. Nezabráni im to však v tom, aby si vyberali oblečenie, ktoré skutočne nezodpovedá počasiu, keď je to pre nich výhodné.
6. „Musíte sa vedieť podeliť, ale ja nemusím.“
Rodičia často učia deti požičiavať svoje hračky, robiť kompromisy a vyrovnať sa s niektorými situáciami, ktoré by pre nich mohli byť nepríjemné. Naopak, niektorí dospelí môžu byť veľmi majetní, tvrdohlaví. Deti sú samostatnými jedincami s vlastnými potrebami a názormi, preto je dôležité stanoviť zdravé hranice a zohľadniť ich názory.
7. „Musíš okamžite urobiť to, čo od teba žiadam, ale ja nemusím.“
Rodičia očakávajú, že ich deti okamžite vykonajú ich príkazy, bez ohľadu na to, čo dieťa predtým robilo. Ignorovanie názoru vášho dieťaťa môže spôsobiť, že si budú myslieť, že ich želania a názory nie sú dôležité. Nejde o to, aby sa vaše dieťa chovalo disciplinovane, ale skôr o poskytnutie priestoru, ktorý môžu potrebovať.
8. „Nezaujímajú ma tvoje pocity, ale musíš brať ohľad na tie moje.“
Pre deti môže byť ťažké rozpoznať a zvládnuť svoje pocity, no úlohou rodičov je pomôcť im pri ich navigácii. Ignorovanie detských emócií alebo ich potrestanie, nie je najlepší spôsob výchovy. Najmä ak dospelí majú tendenciu z času na čas konať emocionálne a „neprimerane.“
9. „Musíte sa snažiť byť vždy lepšími, ale ja nemusím.“
Rodičia chcú, aby ich deti uspeli v živote a chcú ich motivovať, aby študovali a skúšali nové veci. A keď sa dieťa nudí alebo nie je motivované, rodičia nájdu hneď dôvod, prečo by mali robiť a skúšať niečo nové. Často si však navzájom protirečia, nie sú príkladom pre svoje deti a robia presne opak toho, čo povedia.
10. „Nemali by ste sa báť vyjadrovať, ale bojíte sa verejnej mienky.“
Dospelí často vidia svoje deti ako najlepšie verzie seba samých, takže ich tlačia, aby robili veci, ktoré sa boja robiť oni. Aj keď je nevyhnutné povzbudiť dieťa, aby bolo samé sebou, problémom je, že rodičia niekedy od svojich detí očakávajú príliš veľa bez toho, aby im vysvetlili, ako to vo svet funguje. Mali by im ukázať, čo môžu v podobnej situácii očakávať.
11. „Nemali by ste sa báť vecí, ktoré vás trápia, ale ja sa ich báť môžem.“
Rodičia chcú, aby boli ich deti šťastné a bezstarostné, najmä ak nemôžu niečo skutočne zmeniť alebo ovplyvniť. Deti však musia hovoriť o svojich problémoch, aby nehromadili svoje emócie, alebo aby sa necítili, že ich problémy nie sú natoľko dôležité, aby sa s nimi podelili s okolím.
Poznáte ďalšie príklady toho, ako môžu byť rodičia pokryteckí voči svojim deťom ?
Zdroj: www.brightside.
Zdroj foto: www.pexels.com
