Obrovské množstvo ľudí na Madagaskare je na pokraji hladu po štyroch rokoch výnimočne nízkych zrážok. Klimatické zmeny boli identifikované ako hlavná príčina katastrofy.
Historicky bol hladomor vyvolaný kombináciou faktorov, ako sú škodcovia, prírodné katastrofy, ľudské konflikty a politická korupcia, napriek tomu OSN a ďalšie humanitárne organizácie uvádzajú, že ide o prvý prípad, ktorý vzniká výlučne prostredníctvom účinkov Emisie skleníkových plynov.
Katastrofu najintenzívnejšie pociťuje takzvaný Grand Sud na juhu ostrova, kde je v súčasnosti potravinovo neistých 1,14 milióna ľudí. Podľa OSN by počet ľudí žijúcich v „katastrofických“ podmienkach, mohol do októbra dosiahnuť 28 000, pričom 110 000 detí čelí perspektíve podvýživy a „nezvratného poškodenia“ ich rastu a rozvoja.
Madagaskar v súčasnej dobe nezažíva žiadne z prírodných alebo človekom spôsobených podmienok, ktoré sú zvyčajne spojené s hladomorom, čo vedie vedúcich predstaviteľov k zodpovednosti za súčasnú situáciu v dôsledku zmeny klímy. ,,Nie je to kvôli vojne alebo konfliktu, je to kvôli klimatickým zmenám,“ vysvetľuje David Beasley, výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu OSN (WFP).
Rovnako aj Issa Sanogo, koordinátor rezidentov OSN na Madagaskare uviedol, že „takto vyzerajú skutočné dôsledky zmeny klímy a ľudia nespravili nič, aby si to zaslúžili“.
Vzhľadom na to, že krajina sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov menej ako 0,01%, skutočnosť, že sa Madagaskarčania v súčasnosti stávajú hlavnými obeťami zmeny klímy, sa zdá byť groteskne nespravodlivá. Ako Sanogo zdôrazňuje, „komunity trpia katastrofálnymi následkami krízy, ktorú oni sami nespôsobili.“
Ľudia žijúci na juhu krajiny boli v minulosti pri pestovaní plodín odkázaní na spoľahlivé monzúnové dažde, napriek zmenám v počasí však boli tieto lejaky čoraz nevyrovnanejšie.
Kumulatívny účinok mnohých po sebe nasledujúcich suchých rokov má za následok rozsiahle poškodenie plodín a státisíce ľudí má na obživu toho veľmi málo až nič.
Správy od tých, ktorí sú na mieste v Grand Sud, prinášajú domov informácie o tom, ako sa situácia zhoršila, pričom mnohí ľudia sa veľmi namáhajú, aby uživili seba a svoje deti. ,,Rodiny už niekoľko mesiacov žijú zo surových plodov červeného kaktusu, divokých listov a kobyliek,“ uviedol Beasley.
Hovorkyňa WFP, Shelley Thakral medzitým hovorí, že „počet detí prijatých na liečbu akútnej podvýživy v Grand Sud v období od januára do marca bol podľa najnovších vládnych údajov štvornásobok päťročného priemeru“.
Drought after drought after drought.
Southern Madagascar is the only place in the world with famine-like conditions that are NOT driven by conflict, but the #ClimateEmergency.
pic.twitter.com/kFsEZIefXR— UN Humanitarian (@UNOCHA) July 26, 2021
Je znepokojujúce, že v blízkej budúcnosti sa veci pravdepodobne výrazne zhoršia, pretože Thakral vysvetľuje, že „do ďalšej sezóny výsadby zostanú necelé dva mesiace a prognóza dopestovania rastlín je pochmúrna. Krajina je pokrytá pieskom. Nie je tu žiadna voda a pravdepodobnosť dažďov je veľmi malá.“
