80-ročný muž sedel doma v kresle spolu so svojím 45-ročným synom. Zrazu sa na ich okne usadil havran.
Otec sa opýtal syna: „Čo je to?“
Syn mu odpovedal: „To je vrana.“
O pár minút neskôr sa ho otec opäť spýtal: „Čo je to?“
Syn povedal: „Otec, práve som ti to hovoril, je to vrana.“
Po chvíli sa otec syna opýtal tú istú otázku aj tretíkrát: „Čo to je?“
V tom momente cítil v hlase svojho syna istú dávku podráždenia.
„To je vrana. TO je VRANA, otec.“
Neprešlo veľa minút a otec sa to spýtal aj štvrtýkrát.
Syn už tento raz zakričal:
„Prečo sa stále pýtaš tú istú otázku znova a znova, hoci som ti už povedal, že je to vrana. Čomu nerozumieš?“
Po chvíli sa otec odobral do svojej izby a vrátil sa so starým roztrhaným denníkom, ktorý si viedol od čias, kedy sa narodil jeho syn.
Otvoril ho a požiadal syna, aby si prečítal, čo je napísané na jednej strane. Syn sa zapozeral a prečítal:
„Dnes sme sedeli na gauči s mojím trojročným synom. Zrazu sa na okne objavila vrana. Spýtal sa ma asi 23-krát, čo to bolo a zakaždým som mu pokojne odpovedal, že je to vrana. S láskou som ho objímal a tešil sa z jeho zvedavosti. Nepociťoval som žiadne podráždenie, skôr pripútanosť k tomuto chlapcovi.“
Prečo nastal takýto rozdiel v chovaní mužovho syna?
Ak vaši rodičia vstúpia do obdobia vyššieho veku, neodháňajte ich a nevnímajte ich ako záťaž. V tom tkvie celý problém. Buďte k nim všímaví, poslušní, pokorní a dobrí. Od dnešného dňa si nahlas hovorte:
„Chcem vidieť svojich rodičov šťastných. Starali sa o mňa už odmalička. Vždy ma zahŕňali ich nezištnou láskou.
Prechádzali horami aj dolinami, nevidiac búrku a teplo, len aby zo mňa urobili človeka, ktorým dnes som.“
Bez ohľadu na vek vašich rodičov, oceňte to, čo pre vás počas svojho života urobili.
Dodržujete aj vy tento princíp?
