Veľa vecí sa dokáže zmeniť v živote jedného človeka. Názory, normy, zásady. Ale aj v tejto dobe existuje mnoho ľudí, ktorí veria, že páry, v ktorom je žena staršia, sú odsúdené na zánik. Prečo je to tak?
Martinov príbeh
„Volám sa Martin. O 3 mesiace budem mať 30 rokov. Moja manželka má 52 rokov. Zoznámili sme sa keď som mal 19. Jednoducho som sa do nej zamiloval a to isté sa udialo aj jej. Obaja sme boli osamelí a preto sa otázka presťahovania sa k nej vyriešila veľmi rýchlo.
Rodičia, samozrejme, neboli z tohto vzťahu nadšení. Ale bol som tak pohltený zamilovanosťou, že som si jednoducho nevšimol varovania svojich príbuzných. Teraz si už nie som istý, či som urobil správnu vec.
O rok sme sa vzali. A o rok neskôr sa nám narodilo dieťa. Bol som šťastný. Napokon, v tom čase som už získal viac -menej slušnú prácu a mohol som byť považovaný za živiteľa rodiny. V skutočnosti som sa však tak necítil. Keď som prišiel domov, mojou hlavnou úlohou bolo pomôcť manželke a hrať sa s dieťaťom. Mala na starosti všetko.
Ako čas plynul, začal som si čím ďalej tým viac všímať ten kolosálny rozdiel medzi nami. Nejde ani tak o vek, ale o temperament. Zmenil som sa, ona nie. A teraz sa s ňou už necítim tak dobre ako kedysi. Navyše sa pri nej cítim ako dieťa. Je to, ako keby bola moja matka a nie moja manželka.
O intímnom živote nie je ani potrebné hovoriť. Napriek tomu, že je pre mňa stále krásna, jej vzhľad nie je ani zďaleka taký, ako keď sme sa stretli. A ona sama intímne prepojenie nevyhľadáva. Akoby ju to ani nezaujímalo.
Okrem toho som začal premýšľať o budúcnosti. O rok budem mať 31 a ona 53. O rok neskôr budem mať 32 a ona 54 … Táto predstava je strašidelná. Čo bude ďalej, neviem.
Mali by sme sa rozviesť?
Moja manželka zrejme cíti, že niečo nie je v poriadku. Preto v poslednom čase neustále hovorí, aké mám šťastie a že takú ako ona už nikdy inde nestretnem. Samozrejme, hovorí aj o našom dieťati a o tom, že kvôli nemu musíme zachrániť našu rodinu.
Oplatí sa bojovať o záchranu? Som pripravený byť otcom aj naďalej, ale nie som si istý, či sa sám uberám správnym smerom. Milujem svoju ženu, ale s jej správaním je pre mňa niekedy ťažké byť doma. Nechcem doma zhoršovať atmosféru, ale nevidím iné východisko, ako sa rozviesť.
Pred manželkou som vlastne nemal žiadne vzťahy, takže si nie som istý svojim rozhodnutím. Možno by som mal zostať a žiť so svojou rodinou? Alebo rozvod? Už neviem, čo mam robiť.“
Aké rozhodnutie by sa malo urobiť v tejto situácii? Myslíte si, že také manželstvo má šancu na šťastný rodinný život?
Zdroj: takprosto.cc
