„Ak hľadáte knižku, ktorá vám poskytne príjemný únik z reality, začítajte sa do tejto čarovnej rozprávky pre veľkých i malých,“ odporúča New York Times.
Povznášajúci príbeh Tuláci v Paríži je o nezvyčajnom priateľstve koňa, psa a malého chlapca. Je to nádherná oslava zvedavosti, dôvtipu a túžby všetkých bytostí, ľudských i zvieracích, po pravej láske, priateľstve a slobode.
Keď sa raz podvečer na dostihovú dráhu neďaleko Paríža znesie súmrak, bystrá, temperamentná kobylka Paras zistí, že dvierka jej boxu v stajni sú otvorené, a zatúla sa až do Mesta svetla.
Pouličný ruch, neznáme zvuky a pachy ju ohúria, ale nevystrašia. Čoskoro sa na svojich bezstarostných potulkách Parížom zoznámi s elegantným nemeckým stavačom Fridou, ktorá ovláda umenie prežiť na uliciach veľkomesta. Spolu sa utáboria v parku Champ de Mars, ktorého bujná zeleň im poskytne vhodný úkryt. Spoločnosť im robí párik hašterivých kačíc a ostrieľaný, svetácky havran Raoul. Všetko sa však zmení, keď Paras stretne osemročného chlapca Étienna a objaví novú, netušenú tvár Paríža: spustnutú mestskú vilu obrastenú brečtanom, kde Étienne žije v ústraní so svojou takmer storočnou prastarou mamou.
Blíži sa zima, na parížskych uliciach pribúda vianočná výzdoba a nezvyčajné priateľstvo zvierat a ľudského mláďaťa prekvitá. Ale ako dlho môže malý chlapec schovávať konského utečenca bez toho, aby vzbudil pozornosť Parížanov?
Tuláci v Paríži je čarovný imaginatívny príbeh o túžbe po skutočnej láske a slobode. Pohladí vás po duši, pôsobí ako balzam v súčasnom zložitom období. Miestami vás rozosmeje, pobaví a som si istý, že keď si doň skutočne ponoríte, aspoň na chvíľu si budete užívať skutočnú bezstarostnosť.
JANE SMILEY
Americká spisovateľka, autorka mnohých bestsellerov a držiteľka viacerých významných ocenení vrátane Pulitzerovej ceny za beletriu v r. 1992 (za román A Thousand Acres). Žije v Carmel Valley v severnej Kalifornii a okrem písania sa venuje chovu koní.
Začítajte sa do novinky Tuláci v Paríži:
Paras vyhrala dostihy. S veľkou radosťou preskočila všetky prekážky, mala pocit, že je vo vynikajúcej forme. Gaštanový valach, ktorý skončil na druhom mieste, za ňou zaostal tak ďaleko, že ani nepočula dupot jeho kopýt (pravda, istú zásluhu na tom mali aj kričiaci diváci). Cez cieľovú čiaru takmer pretancovala. Všetci sa veľmi tešili — džokej z nej zoskočil saltom vzad, ošetrovateľka ju pobozkala, od svojej trénerky Delphine dostala objatie a tri kocky hnedého cukru a neskôr, keď sa upokojila a vychladla, aj obrovskú dávku chutnej mrkvy.
Boli to posledné preteky nielen v ten deň, ale aj za celý rok — bol začiatok novembra. Dodávka odviezla štyri kone ešte pred dostihmi a mala sa vrátiť po ňu, ale meškala. Stajňa bola prázdna a jej ošetrovateľka Rania povedala, že si odskočí na toaletu. Prečo sa nevyciká priamo tu v stajni? pomyslela si Paras, no na túto otázku nikdy nedostala odpoveď.
Na rozsiahlu zeleň dostihovej dráhy v parížskej štvrti Auteuil zosadal súmrak. Z prekážok ostali len tmavé obrysy, črtali sa na pozadí stále zelenej trávy. Kým Paras obdivovala tento výhľad, oprela sa o dvierka svojho boxu ako už veľakrát, no tentoraz sa prihodilo niečo, čo sa ešte nikdy nestalo — dvierka sa otvorili. Po krátkom zaváhaní opatrne vyšla na jemný vrždiaci štrk a odfrkla si. Všade bolo ticho.
Videla, že všetky boxy sú tmavé a prázdne. Jedinou jasnou farbou široko-ďaleko bola žiarivá zeleň dostihovej dráhy. Pri pohľade na ňu si Paras najprv netrúfala vydať sa do neznáma. Ale bola to veľmi zvedavá kobylka.
Pri nohách jej ležalo niekoľko predmetov, ktoré tam nechala Rania — ošetrovateľský kufrík plný kief, Parasina modrá prikrývka a čosi, čo sa podľa jej informácií volá kabelka. To jediné Paras zaujalo — už videla veľa kabeliek a často o nich počúvala. Práve vyhrala dostihy a vedela, že má dostať odmenu — možno je to práve táto kabelka. Sklonila hlavu, oňuchala ju a našla rúčku. Zdvihla kabelku a odklusala z pozemku pred stajňou na dostihovú dráhu. Hoci práve odbehla dlhé preteky so štrnástimi prekážkami, bola plná energie. Vyhodila nohy do vzduchu a zaerdžala.
