Každý bez výnimky, ľúbi svoju matku z celého srdca. Zamysleli ste sa niekedy, že ju môžete v okamihu stratiť? Táto skutočnosť nás núti premýšľať… Tento príbeh ženy, ktorá stratila svoju matku vo veľmi mladom veku, nás naučí ceniť si to, čo máme.
„Moja mama zomrela na rakovinu vaječníkov, keď som bola ešte veľmi malá. Teraz už mám 30 rokov a doteraz spomínam na túto stratu. Aj napriek tomu, ľúbim svoju mamu a stále ma sprevádza mojim životom. Po tom, čom stratila svoju mamu, som si ju začala vážiť ešte viac. Teraz vám chcem povedať o tom, čo som sa dozvedela až po jej smrti.
Najväčším objavom pre mňa bolo, že prejavom smútku nie sú vždy slzy.
Ak vám vzali to, čo ste ľúbili najviac na svete, tak potom máte nárok na najrôznejšie reakcie. Žiaľ môžete prejaviť hnevom, pocitom viny, strachom, alebo umiernene.
Na pohrebe mojej matky som veľmi plakala, ale potom som neplakala dlhé roky. Samozrejme, že som cítila strach, hnev a iné emócie, ktoré súviseli s mojou stratou. Ale akonáhle som dovŕšila 20, smútok sa na mňa prevalil ako sneh na hlavu.
Keď sa ma pýtali na mamu, tak som sa uzatvárala do seba. Dosť silno som pociťovala matkinu neprítomnosť na Deň matiek alebo pri kúpe svadobných šiat. Niekedy som si predstavovala, ako by vyzeral deň strávený s mojou mamou. Myšlienky na to ma privádzali do roztŕženia a potom som prepadla do hlbokého smútku.
Nájsť náhradu matky je nemožné
Vážne, nikto nemôže nahradiť matku. Mamy sa o nás postarajú, keď sme chorí, môžu nás počúvať celé hodiny, dať najužitočnejšie rady na svete, pre ne sme vždy prví a najlepší.
Moja mama bola najšťastnejšia žena na svete, keď som sa narodila zdravá. Bolo mi povedané, že moja mama ma volala anjelik. Poznala ma od prvých sekúnd môjho života. A na svete nenájdete človeka, ktorý by mohol ľúbiť tak úprimne, ako matka.
Mama mi každý deň pripravovala obed do školy, keksy nazývala mojim menom a kupovala mi tie najkrajšie bábiky. Opravovala plyšové hračky, keď som ich roztrhla, učila ma správaniu sa a utierala mi slzy, keď som bola chorá.
Teraz mi veľmi chýba, veď kto sa ešte môže starať s takou oddanosťou, ak nie mama?
pexels.com
Vo vašom živote budú ešte ľudia, ktorých budete ľúbiť a ktorí budú ľúbiť vás.
Vaša rodina a priatelia vám budú ľúbiť. Nebudú presne vedieť o vašich potrebách a túžbach, tak ako vaša mama. Ale budú sa o vás starať.
Mala som to šťastie, že mám otca, tú najláskavejšiu dušu, ktorý celým svojim telom venoval mne a môjmu bratovi. Mám skvelého manžela, ktorý ma nekonečne miluje. Mám veľa priateľov, s ktorými mám veľa spoločného a ktorí sa o mňa starajú.
Je len potrebné nájsť silu, aby sme našli priateľov, s ktorými sa budeme cítiť dobre. Skúste v ľuďoch hľadať len to dobré, a určite stretnete tých, pred ktorými budete mať pocit, že sa im môžete zdôveriť. Ak sa vám nepodarí nájsť takýchto ľudí vo vašej blízkosti, nezúfajte. Žijete v dobe technológie a tak môžete nájsť spriaznenú dušu na druhom konci sveta. Hlavné je, aby ste rozdávali čiastočky lásky okolo seba.“
Tento príbeh je inšpirujúci, však? Veríte, že vaše srdce je naplnené láskou a vďačnosťou k blízkym? Verím, že áno. Podeľte s priateľmi o tieto emócie, dajte nám „Like“ a napíšte komentár.
