Keď ľudia prídu s rozhodnutím adoptovať si dieťa, väčšinou majú záujem o bábätká alebo batoľatá.
Žiaľ, staršie deti sú veľmi často prehliadané a len zriedkavo dostanú šancu stať sa súčasťou skutočnej rodiny.
Keď tieto deti zostarnú a opustia svoje detské domovy, mnohé sú bez domova, bez práce a v neistote.
Ťažko sa posúvajú vpred a vnímanie spoločnosti týchto tínedžerov veci neuľahčuje. Neraz sú vnímaní ako problémoví a len zriedka sa im dávajú šance na nový, lepší život.
Američanka Sharon je presvedčená, že adopcia tínedžerov je niekedy tým najlepším rozhodnutím, aké môže človek urobiť.
Je adoptívnym rodičom troch tínedžerov, ktorí nemali najlepšie podmienky v prvých rokoch svojho života. Shantell, Chris a Lex mali všetci problematické detstvo. V skutočnosti ani jeden z nich neveril, že budú niekedy adoptovaní.
Chris vysvetľuje, že bolo pre neho veľmi ťažké povedať svojmu sociálnemu pracovníkovi, keď sa mu pestúnska rodina „nesedela“.
Shantell priznal, že vždy, keď sa dostal do problémov, jeho prvou myšlienkou bolo utiecť, no jeho nová mama mu pomáha prekonávať akékoľvek ťažkosti.
Keď sa Lex stal súčasťou rodiny, nebol šťastný. V skutočnosti neznášal Sharon a nechcel byť adoptovaný. Postupom času však zistil, že Sharon ho skutočne milovala a skutočne jej na ňom záležalo, a teraz je šťastný a darí sa mu rovnako ako jeho dvom bratom.
V súčasnosti sa podarilo plnohodnotne začleniť do spoločnosti, vďaka čomu si môžu vybudovať šťastný a zmysluplný život.
Sharon povzbudzuje ostatných, aby nasledovali jej cestu a otvorili dvere do svojich domovov a sŕdc aj deťom vo vyššom veku.
Zdroj: boreddaddy.com
