Jordana ako novorodenca umiestnili do pestúnskej starostlivosti. Ingeborg McIntosh bojovala vyše 4 rokov o to aby si ho mohla adoptovať. Snažila sa presvedčiť jeho biologickú matku, no tá chcela chlapca umiestniť len do černošskej rodiny.
Rodina McIntoshov mala vo svojej starostlivosti už vyše 125 detí, no nikto im neprirástol k srdcu tak ako Jordan.
Keď sa Ingeborg a Jordan stretli, mali medzi sebou silné puto.
„Keď som ho vzala do náručia, bola to láska na prvý pohľad.” hovorí Ingeborg.
Keď roky o chlapca nikto nejavil záujem a mal už 4 roky, predsa sa jej ho podarilo adoptovať.
O 20 rokov neskôr život nabral dramatický smer.
Ingeborg trpela ochorením obličiek, ktoré si vyžadovalo transplantáciu obličky. Jordan sa nemohol len tak prizerať ako jeho matka trpí a rozhodol sa konať bez jej vedomia. Dohodol si stretnutie s lekármi, na ktorom chcel zistiť, či je vhodný darca pre svoju milovanú mamu. Ukázalo sa, že ním je.
„Cítil som povinnosť urobiť to. Verím, že budem môcť pre ňu urobiť ešte viac, ale v danom momente je potrebné práve to.”
Keď Jordan hovorí o svojej matke, vidieť aku lásku k nej prechováva. Ledva môže o jeho citoch k nej hovoriť bez plaču.
„Za to všetko, čo pre mňa urobila, keď som bol dieťa… jednoducho sa jej chcem odvďačiť a ukázať jej ako veľmi si ju vážim.” hovorí Jordan.
Aj napriek všetkým ťažkostiam sa tento príbeh skončil šťastne. Aj vďaka silnému putu medzi matkou a synom.
Zdroj: webniusy.com