Až donedávna sa zdalo, že pandémia koronavírusu je to najhoršie, čo môže ľudstvo v 21. storočí stretnúť. So začiatkom rusko-ukrajinskej vojny sa zdalo, že svet na vírus zabudol. V porovnaní s tým ani zdražovanie potravín nepôsobí katastrofálne.
Každý človek s logickým uvažovaním však rozumie tvorbe cien. Napríklad, náklady na chlieb zahŕňajú cenu hnojív, údržbu zariadení, mzdy zamestnancov a účty podniku. Prečo je teda chlieb zo dňa na deň drahší?
Rastúce ceny potravín a ich nedostatok
Začnime tým, že hoci sú dnes Ukrajina a Rusko nezmieriteľnými nepriateľmi, okrem histórie ich spája ešte niečo. Obe tieto krajiny sú agrárnymi gigantmi, „živiteľmi“ nielen Afriky, ale aj Európy.
OSN sa už obáva, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla viesť k rozsiahlemu nedostatku potravín a možno k hladovaniu po celom svete.
Ukrajina je podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo jedným z najväčších svetových exportérov pšenice, kukurice a slnečnicového oleja.
Od týchto dodávok je závislých viac ako 50 krajín. Napríklad štáty Ázie, Blízkeho východu a severnej Afriky (takmer 172 miliónov ľudí) sa živia ukrajinským obilím.
Vo vývoze týchto plodín v posledných rokoch nezaostáva ani Rusko. Krajiny ako Somálsko, Eritrea, Kazachstan, Mongolsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a ďalšie sú závislé od dovozu ruskej pšenice.
Podľa odborníkov pred vojnou tvoril kombinovaný ukrajinský a ruský vývoz obilia takmer tretinu svetového trhu.
Konflikt zasiahol všetky oblasti globálnej ekonomiky. Postihnutá bola napríklad aj logistika. Kvôli prerušeniam dodávok surovín nie je možné vyrobiť dostatok hnojív. A bez nich podľa odborníkov úroda niektorých plodín klesne o 50 %.
Hoci vojna na Ukrajine trvá pomerne krátko, v krajinách severnej Afriky je už teraz prudký dopyt po múke, krupici a podobne. V predvečer ramadánu sa ľudia snažia zásobiť, ako sa len dá.
Orgány týchto krajín sa navyše obávajú, že nedostatok potravín (a teda aj zvyšovanie cien) môže viesť k nepokojom.
Vzhľadom na zmenu klímy a obdobie obnovy po pandémii by vyššie ceny potravín boli aj tak nevyhnutné. Vojna tak len priliala olej do ohňa a aj bez priameho zapojenia sa do vojenského konfliktu môže v dôsledku hladovania zomrieť. Najsmutnejšie na tom je, že aj bez toho, aby sme konfliktu osobne čelili môže v dôsledku hladovania zomrieť až 276 miliónov ľudí na celom svete.
Zdroj: sovkusom.ru
