Dve veci, ktorým sa vo svojom živote nevyhnete, sú smrť a dane. Nik nepremýšľa o smrti, ale dobehne to každého, píše portál Wake Up Your Mind.
Moskovčanka Sonya Todd si pred smrťou napísala svoj vlastný nekrológ. Sonya zomrela na rakovinu vo veku 38 rokov 14. októbra 2012.
Napísala si nekrológ s humorom a pokorou. Prečítajte si ho a pochopíte sami.
„Volám sa Sonia Toddová a zomrela som na rakovinu vo veku 38 rokov. Rozhodla som sa, že nekrológ napíšem sama, pretože spôsoby akými sú zvyčajne písané ma skutočne nezaujímajú.
Väčšinou sa rodina alebo priatelia stretnú, a uvádzajú všetky nevýznamné úspechy z kolísky až po hrob, alebo zosnulému recitujú básne.
Tak prečo by som si to nenapísala sama? Okrem toho, že som dala život svojim dvom láskavým a úžasným synom (James a Jason), prežila krásne manželstvo s mojim milým, rozumným a vzácnym manželom (Brian) a verím v Pána Ježiša Krista ako môjho osobného spasiteľa, urobila som veľmi málo.
Taktiež nechcem, aby si moji priatelia rozprávali o mne príbehy, polopravdy ochutené súcitom a láskavosťou. Skutočne ich nechcem postaviť do tejto pozície.
Pravda, respektíve moja verzia, je toto: Snažila som sa čo najlepšie. Niekedy som to robila, väčšinou som však zlyhala, ale snažila som sa.
Napriek všetkým mojim bláznivým poznámkam, srandičkám a sťažnostiam som naozaj milovala ľudí a život. Jediné, čím sa odlišujem od iných je typ hriechu, do ktorého sa každý z nás dostal.
Nie vždy som robila alebo hovorila spávne veci. Ale keď sa blížite ku koncu svojho života, práve tieto drobnosti sú naozaj to, čo najviac ľutujete, či už sú to slová alebo činy, ktoré ublížili ostatným ľuďom.
Môj život nebol dokonalý a počas celej cesty som sa stretla s mnohými ťažkosťami.
Ale väčšinu života som si užila. Niektoré jeho časti boli náročnejšie v porovnaní s inými, ale z každej životnej situácie som si niečo vzala.
Navyše to, že zomriete mladý má aj svoje výhody. Napríklad stále dlžím niečo mojej univerzite za výučbu, ale už nič neplatím.
Už sa nebojím sériových vrahov alebo daní. Nemusím sa obávať vrások alebo ozónovej vrstvy či vyhýbať sa spravodajstvu v predvolebnom období.
Zopár ľudí mi povedalo, že písanie vlastného nekrológu je bolestivé, ale ja si to nemyslím.
Mám skvelú príležitosť poďakovať sa všetkým ľuďom, ktorí mi pomáhali na mojej ceste. Tí, čo ma milovali, mi pomohli, postarali sa o mňa, smiali sa so mnou a učili ma veciam, ktoré mi pomohli vytvoriť si nádherný a šťastný život.
Myslím, že som žila slušne.
Ak na mňa myslíte a chcete urobiť niečo na počesť mojej pamiatky, postupujte prosím takto:
- Napíšte niekomu list a povedzte mu, ako ovplyvnil váš život a za čo ste mu vďační.
- Ak fajčíte – prestaňte.
- Ak pijete a prejedáte sa, prestaňte.
- Vypnite telefóny a televízory a vezmite deti na zmrzlinu, porozprávajte sa s nimi o ich snoch.
- Odpustite tomu, kto si to nezaslúži.
- Buďte milí k ľudom okolo vás, aj k tým, ktorí stoja na ulici a rozdávajú letáky. „
Posledné slová v jej nekrológu boli: „Darujte niekomu úsmev, ak je to vo vašej moci.“
Jej slová sú neuveriteľne smutné a upokojujúce zároveň. Myslím, že každý z nás si môže z tohto listu niečo vziať a preniesť sa cez smrť s úctou a humorom.
Zasiahli vás jej slová?
Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsov, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂
