Jess Caldcott, matka Lilly-Jo, mala pocit, akoby sa jej zrútil svet, keď zistila, prečo jej dcéra začala byť smutná, utiahnutá a nechcela robiť nič, čo ju kedysi tak veľmi bavilo.
V hlave jej znelo slovo šikanovanie a uvedomila si, že jej dcéra je obeťou neustáleho teroru zo strany detí…
Matka spočiatku nabádala svoju dcéru, aby ignorovala všetky zlé narážky, ktoré denne dostávala, a pred riaditeľom školy otvorila tému šikanovania, no k nič sa nezmenilo. Šikanovanie sa ešte zhoršilo a Jess mala pocit, že zlyhala ako matka, pretože nemohla urobiť nič, aby dcéru ochránila.
Deň pred jej desiatimi narodeninami sa Lilly-Jo pokúsila spáchať samovraždu, pretože už nebola schopná vyrovnať sa s tým, ako sa k nej správali jej spolužiaci.
Jess sa rozhodla porozprávať o stave svojej dcéry a zvýšiť povedomie o dôsledkoch šikanovania, ktoré je bohužiaľ súčasťou každého vzdelávacieho zariadenia a ovplyvňuje životy mnohých nevinných detí, ktoré sú príliš slabé na to, aby sa postavili za seba.
„Moja dcéra bojuje o život kvôli šikanovaniu.“
Matka vedela, že veci sa nezlepšujú, keď jej dcéra odmietla jesť a piť deň pred svojimi narodeninami. Bolo zrejmé, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, keď sa priznala, že prehltla tabletky v snahe vziať si život.
„Posadila som ju a ona priznala, že užila nejaké tabletky. Vzal som ju k lekárovi a povedala, že by sme mali ísť priamo do nemocnice. Myslela som si, že moja dcéra zomrie.“
Lekári ju dokázali zachrániť a teraz sa o svoj príbeh podelila so svetom.
„Zízala na mňa v šatniach a nazvala ma tučnou. Videla ma, ako som jedla dve lievance a morčaciu bagetu, to bolo všetko, čo som mala. Bojím sa, že ma bude nazývať tučnou.“
Šikanovanie prebiehalo už pomerne dlho a veci, ktorými muselo toto odvážne dievčatko prejsť, sú jednoducho nemysliteľné.
„Ťahala ju vlasy, strkala do nej, udierala a taktiež jej zatvárala hlavu do skrinky. Skákala jej po nohe, keď ju mala zlomenú…ten zoznam je nekonečný. Som znechutená, ako bola moja dcéra šikanovaná a nikto s tým nič neurobil. Zdá sa, že to nie je z záujme školy,“ povedala Jess.
„Deň po predávkovaní Lilly som išla za rodičmi dievčaťa, ktoré ju šikanovalo, a ukázala som im jej fotky z nemocnice. Chcela som im ukázať vplyv slov ich dcér, ale oni sa mi vysmiali a nadávali mi.“
Jess tvrdí, že škola neponúkla žiadnu pomoc, ale napriek jej tvrdeniam Cath Crossley, riaditeľka Witton Middle School, povedala, že urobila všetko, aby obmedzila šikanovanie:
„Boli sme upozornení na tieto obvinenia zo šikanovania a podľa príslušných školských zásad a postupov sme okamžite zakročili.“
Školy by mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby svojim žiakom a študentom poskytli bezpečné prostredie na vzdelávanie a začlenili ich do systému boja proti šikanovaniu.