Keď Američanka Jamie otehotnela po druhýkrát, myslela si, že celý pôrod bude prebiehať ako ten prvý, bez akýchkoľvek komplikácii.
Počas prvého tehotenstva, keď nosila pod srdcom Jensena, svojho syna, budúca mamička chodila na pravidelné kontroly a dieťa sa narodilo v nemocnici, podobne ako väčšina novorodencov.
Avšak druhý syn Hudson, sa mal narodiť doma pod dohľadom duli a rodinných príbuzných. Jamie si v nemocnici naplánovala jeden ultrazvuk v 20. týždni tehotenstva. Chcela sa uistiť, že dieťatko nemá žiadne komplikácie a je zdravé. Po tomto vyšetrení sa ale jej plány začali rúcať ako domček z karát…
Počas ultrazvuku sa u Hudsona zistil syndróm hypoplázie ľavého srdca. Nasledujúce 4 týždne musela žena absolvovať všetky možné vyšetrenia.
Diagnózy, ktoré privádzali matku do šialenstva a beznádeje, sa vynárali jedna po druhej. Nakoniec lekári oznámili, že okrem iného malo dieťatko aj Edwardsov syndróm. Hudsonovi dávali približne 2 týždne života.
Našťastie, aj lekári sa môžu mýliť. Pri vyšetrení v 31. týždni tehotenstva sa zistilo, že všetky ostatné diagnózy, okrem tej prvej, boli chybné.
Samozrejme, srdcové ochorenie malého dieťatka nie je nič príjemné, lekári si však boli na 100% istí, že ho môžu odstrániť pomocou včasnej operácie.
Hudson sa narodil v 37. týždni tehotenstva prirodzeným spôsobom. Kvôli jeho polohe panvy mamičke odporúčali pôrod cisárskym rezom, no tá to odmietla.
Bolo pre ňu dôležité, aby po pôrode bola so svojím synom v jednej pôrodnici, no v prípade cisárskeho rezu by to nebolo možné.
Od prvých dní života sa u dieťatka začala rozvíjať srdcová vada. Lekári sa rozhodli, že nebudú čakať a musia konať. Prvú operáciu na otvorenom srdci uskutočnili už po dvoch týždňoch od pôrodu.
Jamie si spomína, ako ju vtedy upokojovali len slová jedného anesteziológa. Muž si našiel čas, aby s jej povedal a sľúbil, že sa o jej chlapca postará ako o svojho vlastného syna.
Prvá operácia Hudsonovho srdiečka trvala takmer sedem hodín. Až po deviatich dňoch ho odpojili od všetkých prístrojov a o 8 týždňov neskôr prišiel prvýkrát do svojho domova.
Matkine utrpenie sa ale neskončilo. Keď sa v máji jej chlapček dostal konečne domov, v auguste bola nútená ho opäť odviesť do nemocnice.
Chlapec rástol ako z vody a pomôcka, ktorá bola zavedená do jeho srdca, musela byť urgentne zmenená. Druhá operácia bola naplánovaná na september.
Hudson mal v tom čase len 5 mesiacov, no cez druhú operáciu sa preniesol oveľa ľahšie a ani jeho rekonvalescencia netrvala tak dlho. 10 dní po operácii už bol so svojimi rodičmi v pohodlí domova.
Po tretíkrát bolo dieťa na operačnom stole len nedávno, keď už malo 4 roky. Počas toho z neho vyrástol veselý, šikovný a vynaliezavý chlapec. Rodičia dúfali, že tento chirurgický zákrok bude jeho posledným.
Od tretej operácie už uplynuli tri mesiace a Hudsonovi sa podarilo osláviť svoje piate narodeniny. Obaja rodičia sa zo svojho syna neskutočne radujú a tvrdia, že odkedy sa všetko skončilo, chlapec je plný energie a optimizmu.
Moderná medicína dokáže robiť veľké zázraky. Je hrozné si čo i len predstaviť, ako by chlapec dopadol, ak by sa narodil o niekoľko desaťročí skôr…
zdroj:videoboom.cc
