Každý rodič vie, čo to je, keď dieťa začne trucovať v obchode, v autobuse či na ulici. Na verejnosti, kde pokoj preruší nezastaviteľný plač dieťaťa. Jeho správanie môže byť spôsobené únavou, či cieľom upútať na seba pozornosť.
Okoloidúci sa radšej nezamýšľajú a nepozastavujú nad dôvodmi, ktoré sú príčinou detského nariekania.
Sú však častokrát netrpezliví a pohoršení. V najlepšom prípade vrhajú iba nepríjemné a odsudzujúce pohľady. Neraz si ale neodpustia nevhodné poznámky na adresu rodiča.
Utíšte si dieťa, už sa to nedá vydržať.
— povedala starenka. A keď matka nereagovala, staršia pani pritvrdila.
Už nech konečne prestane kričať.
To už bolo na mamičku príliš.
Čo odpovedala ?
V týchto situáciách rodičia zvyčajne zvolia 2 spôsoby správania. Buďsa ospravedlňujú alebo sa bránia.
Prestaňte kričať, lebo mi vystrašíte dieťa.
— odpovedala.
Je vám teplo? Ste podráždená a unavená? On tiež.
— dodala, nečakajúc na odpoveď staršej pani.
Nastalo ticho. Už sa nikto neozval okrem mamičky.
Moje dieťa bolo celý deň v jasliach a pre horúčavu von, nemohlo zaspať. Teraz, namiesto odpočinku doma, musím čas tráviť tu v hluku a v smrade, lebo predsa niečo musíme jesť. Sme len my dvaja a nemám ho s kým nechať. Tak mi pani zlatá odpusťte, že nie je najšťastnejší na svete, že sa zlostí a ruší vás pri nakupovaní, ale zdá sa mi, že platíme rovnakými peniazmi ako vy, takže sme rovnakými zákazníkmi ako vy. Máme právo tu byť. Verím, že by ste boli radšej keby sa Jakub smial, ale aktuálne sa nemá prečo. (…) Je to dieťa a má právo prejavovať svoje emócie (…)
Staršia pani bez slova odišla z obchodu a malý chlapec sa pritúlil k mame.
Ako by ste sa zachovali v podobnej situácii vy? Často sme podráždení, vyčerpaní, netrpezliví, ale žilo by sa nám lepšie, keby sme boli k sebe milší, mali viac pochopenia a trpezlivosti.
Zdroj: popularne.pl
