Keď sa Rocky Dennis narodil v roku 1961, malý chlapec s jasnými očami vyzeral ako každé iné bábätko. Keď mal len dva roky, život jeho rodiny sa navždy zmenil.
Počas rutinnej tonzilektómie, röntgenový technik zachytil nepravidelnosti v Rockyho lebke. V lebke sa mu nahromadil vápnik, ktorý deformoval jeho črty tváre.
Lekári predpovedali, že Rocky Dennis sa nedožije svojich siedmych narodenín.
Malý chlapec však prekonal šance a stal sa v tomto procese pre mnohých obrovskou inšpiráciou.
https://www.instagram.com/p/CXowcAcrY9t/
Každý z nás sa rodí iný a jedinečný. Iste, môžu medzi nami existovať určité podobnosti, no nakoniec je však pre nás všetkých najdôležitejšie prijať druhých takých, akí sú.
Bez ohľadu na to, ako alebo kde sme sa narodili, ak máme fyzické alebo mentálne postihnutie, vďaka ktorému vyzeráme „odlišne“ od normy, všetci si zaslúžime rovnakú úctu.
Všetci by sme mali mať možnosť žiť život, aký chceme. S týmto vedomím veríme, že je dôležité vyrozprávať príbeh o Rockym Dennisovi, výnimočnom a neuveriteľnom mladom chlapcovi, ktorého život sa navždy zmenil, keď mal iba dva roky.
4. decembra 1961 sa v Glenore v Kalifornii narodil Rocky Dennis. Jeho matka, Rusty Dennis, porodila krásneho malého chlapca.
Keď mal chlapček dva roky, počas rutinnej tonzilektómie, sa Rockyho život navždy zmenil.
Rusty dostala správu, ktorú by žiadna matka nikdy nemala dostať. Röntgenový technik videl na Rockyho lebke nejaké nezrovnalosti a ďalšie testovanie potvrdilo, že chlapec mal extrémne zriedkavé ochorenie. Abnormálne usadeniny vápnika mu tlačili oči k okrajom hlavy a súčasne mu vykrúcali nos.
https://www.instagram.com/p/CXEaZ76gvLy/
Matke oznámili, že príde o zrak a sluch. Najtragickejšie je, že tlak vytvorený vápenatými usadeninami by nakoniec zničil aj jeho mozog. Rusty tiež varovali, že jej syn sa nedožije svojich siedmych narodenín.
Rusty bola odhodlaná dopriať svojmu synovi život, aký chcel. Chcela, aby mal rovnaké skúsenosti ako každé iné dieťa. Zároveň však vedela, že ich životy sa navždy zmenia. Lekári jej dokonca povedali, že jej syn môže byť do šiestich rokov slepý. Povedali, že nikdy nebude vedieť čítať.
Rusty, ako každá iná matka bola presvedčená, že jej dieťa dokáže čokoľvek, a tak Rocky nastúpil do školy vo veku šiestich rokov. ,,Lekári sa mi snažili nahovoriť, že jeho inteligencia bola narušená, ale nebola to pravda,“ uviedla Rusty pre People. ,,Myslím, že ho chceli držať mimo triedy, pretože by to obťažovalo rodičov ostatných detí.“ Hoci bol Rocky prirodzene iný ako jeho spolužiaci, vraj sa k nemu nikdy tak nesprávali.
Keď vyrastal, snažil sa zo všetkých síl zapadnúť a zapájal sa do rovnakých činností, aké by mohlo akékoľvek iné dieťa v jeho veku. Zarábal si aj opatrovaním detí. Deti vraj jeho zdeformovaná hlava nikdy neodradila.
https://www.instagram.com/p/CbX705fOxIZ/
„Naučila som ho, že môže robiť čokoľvek, čo chce. Neveril, že je slepý. neustále čítal,“ spomínala Rusty. ,,Väčšinou sa s akýmikoľvek problémami alebo bolesťami, ktoré mal, dokázal vyrovnať na psychickej úrovni. Stručne povedané, Rocky Dennis bol normálne dieťa a miloval všetky veci, ktoré deti robia.
Niektorí ľudia mali o ňom predsudky len preto, že vyzeral inak, aj keď bol milý, priateľský a milujúci chlapec. Navštevoval Sandburg Junior High School, kde pracovala jedna učiteľka menom Barbara Silva.
Hoci Barbara nebola Rockyho primárnou učiteľkou, pamätala si ho ako veľmi bystrého mladého študenta s veľkým zmyslom pre humor. Medzi spolužiakmi sa stal veľmi obľúbeným a o jeho výzor sa nikto nestaral.
Podľa všetkého bol Rocky skvelý študent. V deň promócie na strednej škole v Sandburgu si dokonca prevzal aj diplom. Získal tiež zlatý certifikát s nápisom „Rocky Dennis – vyznamenaný študent“.
V roku 1978 Rocky zomrel vo veku 17 rokov.
V roku 1985 bol jediným z desiatich známych prípadov svojho stavu, ktorý prežil šesť rokov. Údajne len pár dní predtým prejavil známky sebaľútosti, čo Rusty považovala za zvláštne.
Rocky svojej matke povedal, že mu je ľúto, ako sa narodil, a ospravedlnil sa, že je také problematické dieťa. 3. októbra išli Rusty a Rocky na večeru. V ten večer sa mu zhoršila bolesť hlavy, preto keď sa vrátili domov, Rusty ho poslala do postele, so slovami. „Choď si ľahnúť, aby sa ti zlepšila bolesť hlavy.“ Bolo to však naposledy, čo ho videla živého.
https://www.instagram.com/p/B45vUwZH9b_/
Keď nasledujúci deň vošla do jeho izby, našla už Rocky mŕtveho. ,,Už bol preč… Objal som ho a rozlúčil sa, ale už tam nebol,“ uviedla Rusty pre People. Rusty vedela, že jej milovaný syn môže niečo zmeniť aj po jeho smrti.
Rockyho telo darovala genetickému výskumnému centru UCLA. Aj keď už s ňou nebol, Rusty si spomenula, že sa k nej vrátil o rok neskôr. „Rok potom, čo zomrel. Zobudila som sa uprostred noci a on tam sedel na stoličke v mojej spálni a povedal mi. ‚Ahoj, mami. Som na ceste do San Francisca. Uvidíme sa tam.´“
Zdravotná sestra Anna Hamilton Phelan priblížila jeho príbeh prostredníctvom filmu „Maska“.
Jej práca vyústila do scenára k filmu Maska, ktorý vyšiel v roku 1985. Eric Stoltz hral Rockyho a Cher si zahrala Rusty. Film získal Oscara za najlepší make-up a samotná Cher získala cenu za najlepšiu herečku na legendárnom filmovom festivale v Cannes.
https://www.instagram.com/p/BueEJecn1mN/
Rusty dostala 15 000 dolárov za práva na jej príbeh. Pre Cher bol film skutočne výnimočným zážitkom. Nielen preto, že spoznala Rockyho Dennisa a jeho príbeh, ale aj preto, že sa jej tento stav hlboko dotkol.
Rozhodla sa, že chce niečo urobiť. Po skončení natáčania pre Masku sa Cher zaviazala pomáhať kraniofaciálne deformovaným jednotlivcom po celej krajine. V roku 1989 bola vymenovaná za čestnú predsedníčku Medzinárodnej kraniofaciálnej nadácie.
„Viete, keby Rocky Dennis žil dnes, lekári by mu možno vedeli pomôcť,“ uviedla Cher v roku 1994 pre časopis Parade.
Príbeh Rockyho Dennisa je tak inšpiratívny. Bol to skutočne milujúci a úžasný malý chlapec, ktorý si zaslúžil oveľa dlhší život. Nech odpočíva v pokoji.
