V americkej Montane bol príbeh Lorena Schauersaj jednou z najdiskutovanejších tém roku 2019. 19-ročný mladík viedol priemyselný vysokozdvižný vozík cez most a pri vyhýbaní sa naň spadol z výšky 15 metrov približne 4-tonové vozidlo.
Jedna z vecí, ktorá ohromila lekárov, ktorí prišli na miesto činu, bola skutočnosť, že Loren zostal po celý čas pri vedomí.
Po páde sa dokonca pozrel dolu a videl, že má rozmliaždenú ruku a jeho spodná polovica tela bola úplne rozdrvená.
Jeho jedinou šancou na prežitie bolo podstúpiť operáciu, kde by mu lekári amputovali všetko od pása nadol. Jeho lekári povedali Lorenovej priateľke, že operáciu nemusí prežiť.
Dvojica sa lúčila najmenej šesťkrát. Na prekvapenie všetkých sa mladému mužovi podarilo dostať sa z najhoršieho.
Dvojica, ktorá bola v tom čase spolu len 18 mesiacov, je teraz zasnúbená. Táto nehoda ich ešte viac zblížila.
„Celý čas som bol pri vedomí. Videl som, ako vysokozdvižný vozík pristál na mojich bokoch a pravom predlaktí. Každý lekár, s ktorým sa stretnem, je ohromený mojím príbehom.
Nebolo ťažké nechať si amputovať polovicu tela – v podstate to bola voľba žiť alebo zomrieť.
Keďže Sabia ma ubezpečila, že zostane po mojom boku, nech sa deje čokoľvek, a celá moja najbližšia rodina stála pri mne, naozaj to pre mňa nebola ťažká voľba!“ povedal Loren.
Okrem toho, že Loren prežil komplikovanú operáciu, amputovali mu pravé predlaktie, mal zlomenú kľúčnu kosť a pravé rameno, utrpel pľúcnu embóliu a potreboval dýchaciu trubicu.
V jednom momente si lekári mysleli, že Lorenove dolné končatiny sa dajú zachrániť, napokon však vykonali prvú operáciu, pri ktorej mu ponechali pravý bok, genitálie a ľavé stehno, no jeho panva bola tak vážne poškodená, že sa museli rozhodnúť pre operáciu panvových kostí. Pokúsili sa zachrániť Lorenove spermie, tie už ale neboli životaschopné.
„V priebehu prvého mesiaca, keď bol v nemocnici, viedli sme veľa úprimných a smutných rozhovorov. Prvýkrát sme sa rozlúčili pred jeho operáciou, ale stále bol intubovaný, takže nám všetko písal, pretože nemohol rozprávať.
Večer pred operáciou napísal na kúsok papiera „Milujem ťa“, pretože to mohla byť naša posledná spoločná noc. Ten papier mám dodnes. Lekári povedali, že zomrie, rozlúčili sme sa a potom nezomrel.
Otvorene hovorím, bolo to nanič. Jeho zdravie si z nás akoby robilo dobrý deň. Niečo ako , už sme v poriadku, ale čoskoro zomrieme, takže buďte všetci smutní“, ale potom žil,“ povedala jeho priateľka Sabia.
Lekári boli stále presvedčení, že zomrie a tak ho previezli do inej nemocnice, aby bol bližšie k svojej rodine. Jeho zdravotný stav sa však začal zlepšovať oveľa rýchlejšie, ako očakávali. Spočiatku si mysleli, že bude musieť stráviť v nemocnici aspoň rok a pol, aby sa zotavil, ale nakoniec zostal len 3 mesiace a po 4 mesačnej rehabilitácii išiel domov.
Doma sa snažil byť čo najviac nezávislí od pomoci druhých. Naučil sa nasadzovať si protézu a dokáže sa dostať na invalidný vozík. Priateľku sa chystal požiadať o ruku a tak je možné, že v súčasnosti už sú manželia a my veríme, že pred sebou majú ešte veľa spoločných rokov.
