Hovorí sa, že deti by nemali byť zodpovedné za hriechy svojich rodičov. Realita je však častokrát odlišná. Tak napríklad, hlavná postava nasledujúceho článku si vďaka priezvisku svojho otca zažila všeličo.
Niet sa čomu čudovať, bola dcérou Josifa Vissarionoviča Stalina.
Už od svojho útleho detstva viedla neľahký život. Matka jej zomrela keď mala 6 rokov.
Hovorí sa, že príčinou jej smrti bol zápal slepého čreva. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou spáchala samovraždu.
Po ukončení školy chcela odísť na vysokú školu a študovať literatúru, no otec s jej rozhodnutím nesúhlasil.
Svetlana sa tak stala študentkou filozofickej fakulty na Moskovskej štátnej univerzite.
Neskôr však ochorela a po roku sa vrátila už na fakultu histórie.
V roku 1944 sa Svetlana vydala za Grigorija Morozova – spolužiaka jeho brata Vasiľa. Narodil sa im syn Josif, ktorý sa v dospelosti stal kardiológom.
Manželstvo s Morozovom netrvalo dlho – o 4 roky neskôr sa rozviedli. O rok na to sa vydala za Juria Zhdanova, ktorý prijal aj jej syna Josifa. V tomto manželstve sa jej podarilo porodiť dcéru Jekaterinu.
Tretím mužom Svetlany Allilujevovej bol sovietsky afrikanista Ivan Svanidze. Ani v tomto manželstve nedokázala žena nájsť svoje vytúžené šťastie. O 2 roky neskôr sa teda rozviedla aj s ním.
Jej štvrtým manželom bol Brajesh Singh, indický komunista, ktorý bol spojený s vlastnou emigráciou. Ten však zomrel a Svetlane dovolili doviesť jeho popol až do ďalekej Indii. Naspäť do Ruska sa už ale nevrátila. Stalo sa to v druhej polovici 60.rokov, 13 rokov po smrti jej otca.
Svetlana sa dostala na veľvyslanectvo Spojených štátov amerických spolu so svojím pasom a batožinou – rozhodla sa požiadať o politický azyl. Povolenie jej udelil veľvyslanec Chester Bowles.
Neskôr žena prezradila, že toto rozhodnutie nebolo založené na politickom, ale na ľudskom motíve. Samozrejme, aj vtedy existovali dva tábory ľudí, ktorí presadzovali svoje vlastné záujmy na danú problematiku.
V Amerike žila najmä z peňazí, ktoré dostala z písania kníh. Jej kniha „Dvadsať listov priateľovi“, v ktorej si spomína na svojho otca a život v Kremli, jej údajne prinieslo bohatstvo v podobe 2,5 milióna dolárov.
Aj v krajine neobmedzených možností sa rozhodla, že sa vydá po piatykrát a to za architekta Williama Petersa. Narodila sa im dcéra Oľga, ktorá matku neskôr požiadala, aby ju premenovali na Chris Evans. Po tom čo dospela, neraz sa stalo, že o nej písali ako o žene znevažujúcej svoju vlastnú rodinu.
Manželstvo Svetlany a Williama netrvalo dlho. Po dvoch rokoch sa pár rozviedol a Svetlana si ponechala meno Lana Peters. O niečo neskôr sa s dcérou presťahovala do Cambridge, kde Oľga (Chris) navštevovala miestnu internátnu školu. Jej matka sa rozhodla cestovať po svete.
V roku 1984 sa vrátila do Moskvy spoločne so svojou dcérou Oľgou.
S najväčšou pravdepodobnosťou jej išlo o to, aby obnovila kontakty s deťmi, ktoré z ničoho nič opustila. Miestne úrady ju s nadšením privítali a dokonca jej obnovili občianstvo.
Jej deti však svoju matku prijali pomerne chladno.
Následne na to odišla žiť do vtedajšej Gruzínskej sovietskej socialistickej republiky, kde bývala v byte, ktorý jej pridelili. Svoje 60. narodeniny oslávila v priestoroch Stalinovho múzea v meste Gori.
Neprešli ani 2 roky v ZSSR, a Svetlana žiada, aby bola uvoľnená späť do Štátov. Osobne Gorbačov jej dal takéto povolenie. V apríli 1986 prišla do Spojených štátov už po druhýkrát a opäť sa zriekla sovietskeho občianstva.
V roku 1992 sa presťahovala do Anglicka. Jej dcéra však viedla nezávislý život v Portlande v USA. Žena sa do Ameriky dostala poslednýkrát len nedávno, v roku 2009.
Žila v opatrovateľskom domove dôchodcov v Richlande, v americkom štáte Wisconsin, pod menom Lana Peters, až kým v roku 2011 nezomrela na rakovinu hrubého čreva.
Ako môžete vidieť, život Stalinovej dcéry možno len ťažko nazvať nudným, no ani to jej nepomohlo naplniť ho šťastím. Zdá sa, že si stále volila možnosť odísť na slobodný Západ, no ani tam jej meno jej otca a sovietska minulosť nedali odpočinok…
zdroj:videoboom.cc
