Pozrite sa na obrázok týchto dvoch mozgov. Oba patria trojročným deťom.
Ako vidíte, mozog na ľavej strane je oveľa väčší, ako na tej pravej. Okrem toho sa na ňom nachádza oveľa menej škvŕn a tmavých miest.
Pre neurológov, ktorí študujú mozog a ktorí dokážu tieto vyobrazenia interpretovať, rozdiel medzi dvoma mozgami je očividný a prekvapujúci. Mozog napravo je zbavený niektorých základných častí, ktoré naopak nechýbajú v mozgu naľavo.
Majiteľ pravého mozgu bude preto menej inteligentný, s menšou dávkou empatie, viac náchylný na drogovú závislosť či iné zločiny. Je omnoho pravdepodobnejšie, že bude závislý na sociálnych dávkach alebo trpieť duševnou poruchou.
Čo spôsobilo takýto zásadný rozdiel pri rozvoji mozgu? Bolo by logické predpokladať, že je za tým choroba alebo vážne zranenie. No nie je to tak…
Hlavným dôvodom takéhoto pozoruhodného rozdielu v rozvoji mozgu u týchto dvoch trojročných detí je spôsob, akým sa k ním správali ich matky.
Dieťa s rozvinutým mozgom jeho matka veľmi ľúbila a neustále reagovala na všetky jeho potreby. Naopak, dieťa s malým mozgom bolo urážané a ignorované. Výsledkom je, že mozog prvého dieťaťa sa vyvíja normálne, zatiaľ čo mozog druhého dieťaťa s určitým oneskorením.
V súčasnosti neurológovia začínajú chápať, ako spolupráca dieťaťa s matkou predurčuje vývoj detského mozgu a možné odchýlky v tomto procese.
Profesor Alan Shore, ktorí si preštudoval obrovské množstvo vedeckej literatúry a výrazne prispel k rozvoju neurovedy, zdôrazňuje, že rast mozgových buniek je dôsledkom interakcie dieťaťa a hlavným opatrovníkom (väčšinou matky).
„Vývoj detského mozgu si vyžaduje pozitívnu väzbu medzi matkou a dieťaťom. Závisí od toho aj formovanie najdôležitejších štruktúr mozgu.”
Profesor Shore vysvetľuje: „Ak sa s dieťaťom zle zaobchádza v jeho prvých dvoch rokoch života, gény zodpovedné za rôzne aspekty fungovania mozgu, vrátane intelektu, nedokážu byť aktivované a v istých prípadoch ani vytvorené.”
To znamená, že „príroda a výchova“ sú od seba neoddeliteľné: výchova má priamy vplyv na fungovanie génov dieťaťa.
Podrobné vysvetlenie interakcie medzi správaním matky a chemickými reakciami v mozgu dieťaťa zodpovedného za tvorbu buniek by si vyžadovalo špeciálne vedomosti. Stačí povedať, že v súčasnosti existuje veľké množstvo dôkazov: postoj k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života určuje možnosť plného fungovania jeho mozgu aj v budúcnosti.
Škody spôsobené ignorovaním a iných foriem násilia sú úmerné ich stupňu: čím viac naše deti ignorujeme, tým závažnejšie sú dôsledky. V prvých dvoch rokoch sa tvorí 80% všetkých mozgových buniek, ktoré má človek počas celého svojho života. Ak je proces tvorby buniek a spojenia medzi nimi narušený, deficit bude trvalý.
Oddané vzťahy sú hlavným faktorom ovplyvňujúcim vývoj limbických štruktúr zodpovedných za odolnosť proti stresu. Závažné poruchy väzby v detskom veku vedú k regulačnému nedostatku, ktorý je vyjadrený pri poruchách limbickej aktivity, hypotalamickej dysfunkcie a poruchách autonómnej homeostázy.
V dôsledku traumatických udalostí spojených so zneužívaním a zanedbávaním dochádza v autonómnom nervovom systéme k extrémnym a rýchlym zmenám: hyper-stimulácia sympatického nervového systému a hypotermálna parasympatika, ktorá vytvára chaotické biochemické zmeny, toxickú neurochémiu v rozvíjajúcom sa mozgu.
Objímajte svoje deti, milujte ich a v žiadnom prípade ich ignorujte, ak pre nich chcete len to najlepšie!
zdroj: yahoo.com
