Kirsten Milesová, americká študentka, si hľadala dočasnú prácu. Priatelia jej poradili rodinu, ktorá potrebuje opatrovateľku pre malé dievčatko.
Thalia, dcéra Georgea a Farrah Roscoeovcov, sa narodila so zriedkavým ochorením. Pokožka dievčaťa bola žltkastá, očné bielka mali sivastú farbu, nakoľko trpela biliárnou atréziou.
Prognóza lekárov bola neuspokojivá. Thalia potrebovala transplantáciu pečene, aby si zachránila život. Rodina očakávala, že nový orgán dostane od mŕtveho darcu.
Keď sa Kirsten zoznámila s Thaliou, dieťa malo iba deväť mesiacov. Za krátky čas si bábätko tak zamilovala, že keď sa dozvedela o jej probléme, chcela sa stať darkyňou pečene.
Trávili spolu veľa času, Kirsten už Thaliu vnímala ako vlastnú dcéru. Bolo jej veľmi ľúto dieťaťa, pretože je ešte veľmi malé a nemôže povedať, že ju niečo trápilo, ani požiadať o pomoc.
Keď Kirsten povedala Georgovi a Farrah o svojom rozhodnutí, boli ohromení. Pýtali sa jej, či sa o tom radila s rodičmi. Jej matka nebola proti tomuto rozhodnutiu svojej dcéry.
Kirsten prešla potrebnými testami, ktoré ukázali, že by mohla byť dobrou darkyňou. O šesť mesiacov neskôr ju operovali, dieťatku transplantovali časť pečene. Obe operácie boli úspešné.
Thaliini rodičia poďakovali Kirsten za záchranu života ich dcéry. Vďaka nej môže rásť a vyvíja sa spolu so svojimi rovesníkmi.
Keď sa tento príbeh dostal do povedomia širšej verejnosti, Kirsten bola bombardovaná ďakovnými správami na sociálnych sieťach. Dokonca aj lekári boli prekvapení jej obetavosťou.
Dobro, ktoré dievča vykonalo, sa jej nepochybne stonásobne vráti. Svojím obetavým činom opäť pripomenula, že byť človekom nie je povolanie.
