Aké dôležité je vedieť oceniť svoj život a nemíňať drahocenný čas na zbytočnosti v podobe sťažovania sa, hnevu a hádok.
Koniec koncov, každý deň by mal byť pre človeka darom a nasledujúci príbeh je toho jasným dôkazom.
9-ročný Bailey Cooper si počas svojho detstva musel prejsť už všeličím.
Diagnostikovali mu lymfóm, druh rakoviny, ktorá je charakterizovaná nekontrolovateľným rastom lymfatického tkaniva.
Určenie diagnózy však prišlo vo veľmi pokročilom štádiu ochorenia, kedy sa mu metastázy rozširovali do celého tela. Situácia bola pre každého náročná, aj pre rodičov, lekárov aj pre samotné dieťa.
Lekári mu dávali už len málo času na život, no Bailey zabojoval a dokázal žiť ešte ďalších 15 mesiacov! Veľmi si prial, aby sa dožil narodenia svojej sestry, chcel ju stretnúť a spoznať. Jeho matka Rachel totiž čakala tretie dieťatko a chlapec sa zo všetkých síl snažil, len aby ju mohol vidieť.
„Lekári nám povedali, že to dovtedy nevydrží. Aj my sami sme už začali strácať nádej, Bailey bol každým dňom bledší a bledší. Náš chlapček je ale veľký bojovník. Nariadil nám, aby sme mu okamžite zavolali, keď sa maličká narodí,“ hovoria chlapcovi rodičia.
V predvečer Štedrého dňa, ho obaja rodičia požiadali, aby napísal Santovi list. Nežiadal žiadne darčeky, ktoré by chcel len sám pre seba. Zoznam pozostával z tých vecí, ktoré by veľmi potešili jeho mladšieho brata Railyho.
Taktiež si želal, aby prišla na svet aj jeho sestrička. A dočkal sa – dievčatko uzrelo svetlo sveta, vďaka čomu sa aj jej podarilo stretnúť sa so svojím statočným bratom.
„Bailey urobil všetko, čo by mal každý starší brat zvládnuť: vymenil plienku, pomohol s umývaním a zaspieval jej uspávanku,“ spomína Rachel.
Podarilo sa mu na Zemi spniť si všetko, čo si prial. Prežil všetky prognózy lekárov, stretol sa so svojou malou sestričkou a vymyslel jej meno – Millie.
„Chcem tu ostať, no musím ísť, aby som sa mohol stať jej anjelom strážnym,“ povedal.
Potom to s ním začalo ísť „dolu vodou“. Prezradil im ešte niekoľko prianí, ako by chcel, aby vyzeral jeho pohreb. Chcel, aby sa všetci obliekli do kostýmov superhrdinov. Svojím rodičom zakázal plakať dlhšie ako 20 minút, mali by sa predsa sústrediť na jeho mladšiu sestru a brata.
Mesiac po Millienom narodení bol Bailey prevezený do detského hospicu. „Z jeho očí sa vyronila jedna slza. Vyzeralo to, ako by zaspal,“ povedali rodičia. Pokúsili sa splniť jeho posledné želanie o tom, aby neplakali, no bolo to ťažké.
Toto je príklad toho, ako vedia byť deti neskutočne silné. Je takmer nemožne dočítať tento článok bez toho, aby človeku nevyhŕkla slza. Keď však Millie vyrastie, bude hrdá na to, že mala takého úžasného staršieho bračeka. Jedno sa však nezemní nikdy, a to fakt, že rodičia by nemali prežiť svoje vlastné dieťa…
zdroj:videoboom.cc
