Dnešné deti vedia byť veľmi kruté. Nájdu si aj najmenší dôvod, aby sa vysmievali ľuďom, ktorí nie sú ako oni. Určite si aj vy pamätáte na školské časy, kedy ste neraz boli svedkami toho, ako sa tí silnejší presadzovali urážkami či dokonca násilím na slabších.
Prečo sa to deje? Všetko pochádza z rodiny, pretože tam deti vyrastajú a osvojujú si model správania, ktorý začnú považovať za absolútne normálny.
Ak otec pravidelne nadáva, dvíha ruku či už na ženu alebo deti a uráža iných ľudí, potom z dieťaťa nemôže vyrásť nič iné…Niektoré deti sa môžu zbaviť negatívneho vplyvu rodičov a ísť vlastnou cestou, no väčšina z nich sú obeťami nesprávnej výchovy.
Úmyselne niekoho ponižovať kvôli jeho vzhľadu a vrodeným chorobám, ktoré sa nedajú vyliečiť, je vrchol ľudskej hlúposti a nevedomosti.
Žiaľ, najviac trpia ľudia, ktorí sú ovplyvnení týmito chorobami a sú najzraniteľnejšou kategóriou.
Austin Nyahus je milé a nápomocné dieťa, ktoré malo tú smolu, že sa narodilo s Goldenharovým syndrómom. Táto zriedkavá genetická porucha zasahuje normálny vývin tváre a hlavy.
Choroba sa prejavuje vo forme nedostatočného rozvoja uší, úst, nosa a brady, čo spôsobuje, že ľudia s týmto ochorením vyzerajú inak.
Vo veku 15 rokov podstúpil Austin viac ako päťdesiat plastických operácií, ale ani to, žiaľ, nestačí. Celé svoje detstvo strávil v nemocnici.
Jeho príbuzní hovoria, že chlapec je veľmi milý a láskavý, ale deti v jeho veku ho neustále od seba odtláčajú.
Šikanovanie a urážky chlapca veľmi urážajú, chce komunikovať s inými deťmi, no je odmietaný. Začal teda hľadať ľudí s rovnakým ochorením. Bolo ťažké niekoho takého nájsť, ale podarilo sa.
Austin si dohodol stretnutie vo svojom dome.
Celá rodina sa zišla, aby tínedžera v takejto rozhodujúcej chvíli podporila.
A tak sa stretli. Dievča menom Elena s rovnakým syndrómom ako Austin. Pozdravia sa a potom Austinova matka pozve dievča do domu na šálku horúcej čokolády.
Doma si vymenili darčeky a dohodli sa na lyžovačke.
Chlapec mal z tohto stretnutia veľkú radosť. Celý život sníval o tom, že stretne človeka, ktorý dokáže pochopiť jeho pocity a prijať ho takého, aký je.
Mnohí rodičia pred takýmito vecami zatvárajú oči alebo tomu nevenujú pozornosť. A to by sa malo čím skôr zmeniť.
Je potrebné učiť deti väčšej tolerancii, pretože aj z nich potom vyrastú dospelí, ktorí budú vychovávať svoje deti, v podobnom duchu.
