Jonathana uniesli z jeho domu v Bogote v Kolumbii, keď mal iba 3 roky. Trvalo viac ako tri desaťročia, kým sa vrátil domov.
Celá dráma sa začala jedného dňa v roku 1987, keď sa malý Jonathan hral so svojím bratom Alfonsom (7 rokov) v štvrti Minuto de Dios.
Zrazu sa však istý muž ponúkol, že im predá sladkosti čo, samozrejme, bola len návnada. Podľa El Tiempo celú scénu videl ich ďalší brat Juan Jiménez, ktorý mal vtedy 5 rokov.
Jonathana nevedel nikto nájsť, čo rozpútalo veľké množstvo strachu a nepokojov. Jeho matka ho bezúspešne hľadal, no išlo o komplikovanú záležitosť, pretože o dieťati neexistoval občiansky záznam.
foto: Bård Bøe
„V tej chvíli som pocítila bolesť, ktorú poznám len Boh a ja. Iní len súdia a kritizujú. “ povedala Ana Jiménez pre El Tiempo. Od 25. septembra mala 22-ročná žena pocit, akoby stratila kus svojho života.
Muž, ktorý dieťa uniesol, bol Camilo Guzmán, priateľ Aninho partnera. Sám Camilo sa napokon v roku 1994 priznal matke, že dieťa vzal on. „Prišiel mi povedať, že dieťa bolo odvezené do Spojených štátov, ale že to bola dobrá vec. Že mu tam bude lepšie ako so mnou, keďže bol v bohatej rodine,“ povedala Ana.
foto: Bård Bøe
„Dúfala som, že ho jedného dňa uvidím. Nikdy som nevyšla z domu, pretože som si myslela, že jedného dňa príde,“ zaspomínala si Ana.
Jeden z Jonathanových bratov, Juan, sa ale rozhodol pátranie vziať do vlastných rúk. V roku 2007 odišiel študovať do Spojených štátov v nádeji, že nájde svojho brata.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch, však v roku 2018 nastal prelom. Vtedy sa totiž rozhodol osloviť spoločnosť s názvom My Heritage, ktorá ponúka súpravy DNA ľuďom, ktorí hľadajú strateného príbuzného. Poslal im svoj príbeh, dostal súpravu a urobil si test.
Po toľkých rokoch obdržal 2. decembra 2019 email, ktorý, na veľké prekvapenie, prišiel od jeho strateného brata. Ten váhal, či má príbuzného vôbec kontaktovať.
foto: Bård Bøe
V maily stálo: „Hej! som John. Mám 34 rokov a momentálne žijem v Nórsku. Bol som adoptovaný z detského domova v Kolumbii vo veku 4 rokov. Nemám žiadnu známu rodinu, čo je jedným z dôvodov, prečo som absolvoval tento test.
Výsledok naznačuje, že ste môj nevlastný brat, strýko alebo synovec. Takže pokiaľ nie si adoptovaný aj ty, vyzerá to tak, že som veľmi blízko k tomu, aby som zistil viac informácií o tom, čo sa mi stalo v Kolumbii v osemdesiatych rokoch!“
„Vyrastal v domnienke, že ho matka alebo otec vyhodili na ulicu, ale nikdy nevedel, že ho uniesli,“ povedal Juan. Jeho matku to všetko prekvapilo: „Volal mi syn. Bola som tu v dome, modlila sa a vtedy povedal: ‚Mami, našiel som ho.‘ A ja som povedala: ‚Jonatán! A on povedal: ‚áno.‘ Keď som zložila, kričala som, ďakovala Bohu, skákala som hore a dole, volala som rodine a priateľom,“ povedala Ana. Juan neskôr vycestoval za bratom do Nórska.
foto: Bård Bøe
„Keď som ho prvýkrát videla, triasla som sa. Celá rodina na mňa dozerala, aby sa uistili, že som v poriadku a že sa mi nepoddajú nohy. Stála som s uvítacím nápisom a mala som pocit, že skolabujem,“ povedala Ana. „Je to zázrak, pretože vzhľadom na to, kde bol, bolo ťažké ho nájsť. Boh je jediný, kto to mohol urobiť.“ dodala.
32-ročné čakanie sa skončilo, bremeno rodiny je odstránené a Jonathan teraz blažene objavuje všetko, čo mu bolo desaťročia odopierané.
zdroj: upsocl.com
