V rodine sa deje kadečo. Mama môže kričať na svoju dcéru.
Niekedy sestra nadáva na brata. Nakoniec však každý medzi sebou uzavrie mier. Väčšinou. Všetko závisí od výchovy a závažnosti problému.
Prečítajte si príbeh, ktorý sa v rodinách vyskytuje oveľa častejšie, ako by sme chceli…
„V prvom rade si myslím, že je potrebné si ujasniť, že s manželom si nežijeme vôbec zle. Obaja máme 35 rokov a 3-ročnú dcéru.
S manželom sme sa zoznámili pred 9 rokmi a bola to najlepšia vec v mojom živote. Faktom je, že predtým som nemala najúžasnejšie vzťahy, ale Jaroslav ma prinútil zamilovať sa doslova za pár minút.
Krátko po tom, čo sme sa spoznali a išli do vzťahu, začali sme spolu žiť. Zarazilo ma na ňom to, že mi okamžite začal dôverovať, hoci sa k iným ľuďom správal dosť odmerane.
Postupne sme otvorili jeden malý podnik, v ktorom sa aj pre mňa našlo miesto. Konečne som cítila, že môžem vo svojom živote niečo zmeniť k lepšiemu.
Teraz sa nám darí. Vzhľadom na to, že nepodnikáme z kancelárie, ale tovar ľuďom zasielame poštou, aj v čase pandémie, máme stály príjem. Nechcem sa chváliť, ale kúpili sme trojizbový byt v centre mesta a niekoľko automobilov. A samozrejme maličkosti …
Takže tu je príbeh. Asi pred 4 rokmi ma mama požiadala, aby som jej požičala 2 000 dolárov. Ukázalo sa, že moja sestra bola chorá a súrne potrebovala peniaze.
Musím povedať, že sa nedávno rozviedla s manželom a teraz žila s matkou. Nemala deti, takže všetci čakali, kým sa postaví na nohy. Tie peniaze som jej po rozhovore s manželom dala. Ale kvôli veľkému počtu objednávok som tam nemohla prísť osobne.
Postupne sa moja sestra dala dokopy a všetko išlo tak, ako malo.
Keďže stále nemala stabilnú prácu, mama mi každý mesiac dávala z jej dôchodku nejaké peniaze. Je pochopiteľné, že tá suma bola symbolická. Chápala som, že to bol skôr prejav jej vďačnosti.
Uplynulo niekoľko rokov. Mama zomrela. Veľmi to bolelo, ale zvládli sme to. Do tejto doby si moja sestra zlepšila finančnú situáciu, našla si nového muža a nasťahovala sa k nemu.
Tešila som sa z nej. Po rozhovore s jej manželom, som sa ju s malým darčekom rozhodla pozvať nedávno otvorenej reštaurácie.
Okamžite súhlasila. Po príchode sme si vymenili darčeky (rodinná tradícia), objednali si niečo pod zub a začali sa rozprávať.
Po nejakej polhodine som prešla na tému, kvôli ktorej som sa s ňou potrebovala stretnúť. Spýtala som sa na dlh. Na čo moja sestra iba roztvorila oči a prekvapene odpovedala, že nevie o žiadnom dlhu. Že to bola moja matka, ktorá mi vzala peniaze, nie ona. A preto mi nie je nič dlžná.
Potom odišla a nezabudla si so sebou vziať moju darovanú kyticu kvetov.
Bola som šokovaná. O tých peniazoch som sa rozprávala aj s manželom, ten ma upokojoval. Sám povedal, že v hĺbke duše sa s nimi rozlúčil už dávnejšie a teraz to nevidí ako dôvod, prečo by sa mal rozrušovať.
So sestrou nekomunikujeme. Dozvedela som sa aj to, že jej lieky boli v skutočnosti o niečo lacnejšie ako množstvo, ktoré si mama vypýtala.
Bolo zrejme, že potrebovala peniaze. Samozrejme, dala by som ich jej aj bez klamania. Prečo mi o tom nemohli povedať skôr?!
Sedím a rozmýšľam, čo robiť. Na jednej strane sa sestra zachovala nepekne: zvalila vinu na zosnulého milovaného človeka.
Na druhej strane, jej lieky naozaj nie sú také drahé -1 300 dolárov. Aj keď, sú to maličkosti. Možno by som sa s ňou mala opäť porozprávať, zlepšiť náš vzťah? Stále je to moja sestra.“
Niekto jej odporučil vymazať sestru zo života, kým sa neospravedlní. Iní naopak chceli, aby sa znovu stretli, zabudli na peniaze a proste sa pomerili ako rodina. Ktoré riešenie je pre vás prijateľnejšie?
Zdroj: takprosto.cc