Pod vplyvom rôznych faktorov sa časom začali ľudia od seba vzďaľovať až natoľko, že pre väčšinu z nás nie je nezvyčajné privrieť oči, keď vidíme, že niekto má problémy. Nestarať sa do života iných ľudí je dobrá vec, ale to neplatí, keď vidíme niekoho, kto má problémy a potrebuje pomoc.
Našťastie existujú aj ľudia ako Lisa Lemming, ktorá prinavracia dôveru v dobro.
Keď táto žena, ktorá je opatrovateľkou v domove pre seniorov v Gruzínsku, nakupovala, zbadala pri jednej z uličiek stáť staršieho muža.
Usmiala sa na neho, no jej intuícia jej napovedala, že niečo nie je v poriadku, v očiach mal utrápený výraz. Aby sa uistila, že je muž v poriadku, rozhodla sa k nemu priblížiť a prihovoriť sa.
Keď sa ho spýtala, či je všetko v poriadku, senior sa rozplakal.
„Strávila som 2 hodiny so starším mužom.
Začalo to tým, že som sa naňho len usmievala, nadviazala očný kontakt. Keď som prechádzala okolo neho, vyzeral, že niečo potrebuje.
Vrátila som sa a spýtala som sa ho, či mu môžem pomôcť. Slzy sa mu tlačili do očí a povedal:
‚Mám rakovinu hrubého čreva a mal som naozaj nehodu, ak vstanem z tohto vozíka, každý to bude vedieť. Čo mám robiť?'“
Lisa ho uistila, že všetko bude v poriadku a porozprávala sa s jedným zo zamestnancov a vysvetlila mu, čo sa deje.
Zamestnanci bez váhania prišli a pomohli mu dať všetko do poriadku. Dokonca mu dali aj suché oblečenie, aby si mohol opustiť obchod a ísť domov.
„Pohľad na jeho stratenú dôstojnosť mi spôsobil hrču v hrdle.
Zamestnanci obchodu rýchlo priniesli obrúsky, spodnú bielizeň a diskrétne ho odviedli do kúpeľne svojho zamestnávateľa, kde dostal oblečenie.
Plakal a ospravedlňoval sa. Povedal, že sa musí ponáhľať, jeho žena bola sama doma,“ napísala Lisa.
Ako sa ukázalo, muž bol vojnový veterán, ktorý slúžil vo Vietname a v kórejskej vojne.
V priebehu rokov začal mať pocit, že ho krajina sklamala, ale to, čo urobila Lisa, mu vrátilo vieru v ľudskosť.
Stretnutie skončilo slzami radosti a radami.
„Obaja sme plakali a ja som sa s ním podelila o svoje vlastné problémy a obavy…
Dal mi múdre rady a povzbudil ma, že možno predsa len ľudstvu na sebe ešte stále záleží,“ napísala Lisa.
„Dnešok to dokázal. Ďakujem Elmer, ďakujem obchodu a ďakujem Bohu za lekciu a pripomienku, ktorú som dnes dostala.“
Tento príbeh je dokonalým dôkazom toho, že aj tie najmenšie skutky láskavosti môžu znamenať obrovskú zmenu.
