Pod vplyvom rôznych faktorov sa časom začali ľudia od seba vzďaľovať až natoľko, že pre väčšinu z nás nie je nezvyčajné privrieť oči, keď vidíme, že niekto má problémy. Nestarať sa do života iných ľudí je dobrá vec, ale to neplatí, keď vidíme niekoho, kto má problémy a potrebuje pomoc.
Našťastie existujú aj ľudia ako Lisa Lemming, ktorá prinavracia dôveru v dobro.
Keď táto žena, ktorá je opatrovateľkou v domove pre seniorov v Gruzínsku, nakupovala, zbadala pri jednej z uličiek stáť staršieho muža.
Usmiala sa na neho, no jej intuícia jej napovedala, že niečo nie je v poriadku, v očiach mal utrápený výraz. Aby sa uistila, že je muž v poriadku, rozhodla sa k nemu priblížiť a prihovoriť sa.
Keď sa ho spýtala, či je všetko v poriadku, senior sa rozplakal.
„Strávila som 2 hodiny so starším mužom.
Začalo to tým, že som sa naňho len usmievala, nadviazala očný kontakt. Keď som prechádzala okolo neho, vyzeral, že niečo potrebuje.
Vrátila som sa a spýtala som sa ho, či mu môžem pomôcť. Slzy sa mu tlačili do očí a povedal: ‚Mám rakovinu hrubého čreva a mal som naozaj nehodu, ak vstanem z tohto vozíka, každý to bude vedieť. Čo mám robiť?'“
Lisa ho uistila, že všetko bude v poriadku a porozprávala sa s jedným zo zamestnancov a vysvetlila mu, čo sa deje. Zamestnanci bez váhania prišli a pomohli mu dať všetko do poriadku. Dokonca mu dali aj suché oblečenie, aby si mohol opustiť obchod a ísť domov.
„Pohľad na jeho stratenú dôstojnosť mi spôsobil hrču v hrdle.
Zamestnanci obchodu rýchlo priniesli obrúsky, spodnú bielizeň a diskrétne ho odviedli do kúpeľne svojho zamestnávateľa, kde dostal oblečenie.
Plakal a ospravedlňoval sa. Povedal, že sa musí ponáhľať, jeho žena bola sama doma,“ napísala Lisa.
Ako sa ukázalo, muž bol vojnový veterán, ktorý slúžil vo Vietname a v kórejskej vojne. V priebehu rokov začal mať pocit, že ho krajina sklamala, ale to, čo urobila Lisa, mu vrátilo vieru v ľudskosť.
Stretnutie skončilo slzami radosti a radami.
„Obaja sme plakali a ja som sa s ním podelila o svoje vlastné problémy a obavy… Dal mi múdre rady a povzbudil ma, že možno predsa len ľudstvu na sebe ešte stále záleží,“ napísala Lisa.
„Dnešok to dokázal. Ďakujem Elmer, ďakujem obchodu a ďakujem Bohu za lekciu a pripomienku, ktorú som dnes dostala.“
Tento príbeh je dokonalým dôkazom toho, že aj tie najmenšie skutky láskavosti môžu znamenať obrovskú zmenu.
Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂
