Veľakrát v živote berieme veci ako samozrejmosť. Jednoducho si neuvedomujeme, aké máme šťastie, kým sa niečo nestane a neuvedomíme si, čo máme.
Sú ľudia, ktorí sa snažia vyžiť s peniazmi a ich každodenná snaha zabezpečiť jedlo pre svoje rodiny je neustálym bojom.
Nasledujúci príbeh je srdcervúci a dojímavý zároveň…
„Včera večer som zažila jeden z najbolestivejších zážitkov v mojom živote. V potravinách, kde som bola, bol pult so syrmi hneď vedľa pultu so sladkosťami. Pozerala som na nejaký syr, keď som začula tento rozhovor:
„Prosím, mami, budem dobrá. Prosím!“
„Nemáme peniaze! Ak ti kúpim tieto cukríky, nebudeme mať dosť peňazí na chlieb.“
Inštinktívne som otočila hlavu.
Žena vyzerala normálne, trochu strapatá, ale čistotná, s blond dievčatkom s veľkými modrými očami.
„Prosím, povedala si, že nás tento rok navštívi Santa a prinesie nám sladkosti.“
Držala som syr v ruke a zostala som nehybne na mieste.
Dieťa držalo vrecúško so sladkosťami. Nemohla som uveriť, že veci, ktoré som počula, boli skutočné.
Dieťa nechalo vrecko s cukríkmi na poličke a matka ho odtiahla.
Pribehla som k regálu so sladkosťami. Vrecúško so sladkosťami, ktoré malo dievčatko v ruke, 2 doláre. Napchala som dobroty do košíka a cestou k pokladni som prešla okolo stánku s mäsom. Mama a jej dieťa hľadeli do výkladu s tovarom.
„Osem plátkov salámy. Nakrájajte si natenko, prosím,“ pokračovala.
Moje srdce sa až zastavilo.
Od druhého predajcu som si poprosila dve celé salámy.
Prišla som k pokladni skôr ako ony. Do oči sa mi tlačili slzy.
Čakala som ich vonku pred obchodom.
Malému dievčatku som podala vrecúško so sladkosťami:
„Keďže si bola v obchode, prišiel sem Santa a podal mi túto tašku.“
Dievča sa pozrelo na matku svojimi veľkými modrými očami. A žena súhlasne prikývla.
„ Vidíš, mami, Santa Claus naozaj existuje!“ zvolala.
Nemohla som nič povedať, pretože ma to bolelo a tešilo zároveň.
