Táto teória bola prednedávnom potvrdená na základe počítačovej simulácie.
Dlhé roky sa antropológovia a evoluční biológovia snažili vysvetliť existenciu menopauzy. O novej štúdii píše portál Smithsonianmag.
V roku 1997 antropologička Kristen Hawkesová navrhla „hypotézu babičiek“ – teóriu vysvetľujúcu menopauzu s odkazom na podcenenú evolučnú hodnotu babičky.
Hawkesová hovorí, že babky pomohli rozvinúť „celý rad spoločenských schopností, ktoré sa potom stali základom pre vznik iných čisto ľudských vlastností vrátane vzťahov, veľkého mozgu, učenia sa nových zručností a našej schopnosti spolupracovať“.
Ak by mali opice babičky …
V novej štúdii, ktorú K. Hawkesová realizovala s matematickým biológom Peterom Kimom z University of Sydney a antropológom Jamesom Cockworthom z Utahu, využila počítačové simulácie na poskytnutie matematických dôkazov hypotézy babičky.
Na otestovanie sily myšlienky výskumníci modelovali, čo sa stane s životnosťou hypotetického druhu primátov, ak sa menopauza a babičky stanú súčasťou sociálnej štruktúry.
Samice šimpanzov spravidla žijú vo voľnej prírode vo veku od 35 do 45 rokov a len zriedka prekročia tento limit. V simulácii to výskumníci reprodukovali, ale pridali k 1 percentu samíc genetickú predispozíciu na ľudské životné cykly a menopauzu.
Približne v priebehu 60 000 rokov hypotetické druhy primátov postupne žili dlhšie, prekročili vek 60-70 rokov a nakoniec sa 43% dospelých samíc stalo babičkami.
Ako nám pomohli babičky žiť dlhšie?
Podľa tejto hypotézy babičky pomohli zhromaždiť potravu a nakŕmiť deti skôr, než by sa deti stihli samé, čím umožňujú matkám mať viac detí.
Bez prítomnosti babičky, ak matka práve porodila, ale už má dvojročné dieťa, šance na prežitie tohto dieťaťa sú oveľa nižšie, pretože na rozdiel od iných primátov sa ľudia o seba nedokážu postarať v takom mladom veku. Matka by mala venovať svojmu novorodencovi čas a pozornosť na úkor staršieho dieťaťa.
Avšak babičky môžu vyriešiť tento problém tým, že budú mať rolu dodatočných opatrovateľov.
V hypotéze, aj v počítačovej simulácii niekoľko predkov – samíc, ktoré sa spočiatku dožívali postmenopauzy, zvýšilo šance ich vnúčat prežiť. V dôsledku toho preniesli svoje gény, čo prispelo k dlhovekosti, takže tento druh začal žiť dlhšie pre tisíce generácií.
Hawkesová a ďalší priaznivci tejto hypotézy poukazujú na to, že bez menopauzy by mohli staršie ženy naďalej mať deti namiesto toho, aby boli babičkami. Všetky deti budú naďalej úplne závislé od svojich matiek, preto akonáhle by staršie matky zomreli, zrejme by zomreli aj niektoré deti.
Z hľadiska evolúcie by staršie ženy s väčšou pravdepodobnosťou zvýšili celkové prežitie skupiny, namiesto toho, aby vynaložili viac energie na vlastnú reprodukciu.
Navyše, vďaka babičkám sme sa sociálne stali viac závislý od druhých spoločensky a máme sklony priťahovať pozornosť iných. Tento trend, hovorí Hawksová, viedol k zvýšeniu veľkosti mozgu a zvýšeniu dlhovekosti a menopauzy.
Teória nie je v žiadnom prípade ukončená, ale nový matematický dôkaz je ďalším dôležitým článkom.
