Charlieho anjeli majú konkurenciu, sú nimi tri ženy, ktorým sa podarilo zachrániť ďalšiu ženu pred znásilnením. Ľudia ich teraz považujú za hrdinky. Sonya Ulrichová sa rozhodla zdieľať príbeh o tom, čo sa stalo, keď sa so svojimi dvomi kamarátkami vybrala na dámsku jazdu do jednej reštaurácie.
„Hádajte, komu sa podarilo zabrániť znásilneniu? Sú za tým tieto dievčatá! Okej, stále sa z toho snažíme dostať, no považujeme za nutnosť podeliť sa o to aj so širokou verejnosťou.
Monica, Marla a ja sme sedeli v reštaurácii Figa at the Fairmont. Rozprávali sme sa o niečom a zrazu som si všimla, ako sa Monica pozerá za môj chrbát.
Na jej tvári bolo vidieť prekvapivý pohľad. Stíchli sme a opýtala som sa, čo sa deje. Po niekoľkých sekundách povedala: „Práve som videla, ako ten muž vhadzuje niečo do pohára tej ženy.“
Bola to reštaurácia na úrovni. Pochutnávali sme si na večeri a ani by nám nenapadlo, že budeme svedkami niečo takého. Párik popíjal víno a vyzeralo to tak, že ide o ich druhé alebo tretie rande.
Po niekoľkých výkrikoch: „Bože, čo budeme robiť,“ som sa rozhodla odísť na toaletu a varovať ženu. Povedať jej, aby bola opatrná a odišla čo najďalej od toho slizkého muža. Alebo jej zabrániť vypiť to vínno. Áno, hocičo!
Keď som nakoniec stala pri umývadle, rozhodla som sa prehovoriť: „Ahoj, možno to bude znieť trochu zvláštne, no spolu s mojimi kamarátkami sme si všimli, ako ti tvoj priateľ hodil niečo do vína.“
„Ach, Bože,“ povedala. Pokračovala som: „Vieš, hneď ako sme to videli, rozhodli sme sa, že by sme s tým mali niečo urobiť.
Sme ženy a mali by sme držať spolu. Ako dlho poznáš toho muža?“
Očakávala som, že povie niečo ako: „Zoznámili sme sa len nedávno,“ no zamumlala: „Je to jeden z mojich najlepších priateľov.“
Kriste! Najlepší priatelia! Ukázalo sa, že sa poznajú už rok a pol, dokonca spolu aj pracovali. Chvíľu sme sa ešte rozprávali a povedala som jej, že ak sa chce dozvedieť viac, nech sa na to opýta „blondínky s krátkymi vlasmi“, keďže ona to všetko videla na vlastné oči. Potom sa vrátila k stolu.
Keď som sa vrátila, Marla sa rozprávala s čašníkom a zaujímala sa o to, či by v tejto situácii mohol nejako zakročiť. O celej záležitosti začala hovoriť detailnejšie:
„On doslova nešikovne pritiahol jej pohár bližšie k sebe, vytiahol nejakú čiernu fľaštičku a vysypal z nej niečo.
Potom sa pokúsil predstierať, že je všetko v poriadku, údajne len kontroloval správy v telefóne. Medzitým fľaštičku skrýval v rukách a následne po tom si ju dal do vrecka.“
O minútu neskôr, k nim prišiel manažér reštaurácie a spýtal sa, či je všetko v poriadku a žene ponúkol trochu vody.
Potom sa priblížil k nášmu stolu a povedal, že neurobí nič viac, pretože nevidel na vlastné oči, čo sa skutočne stalo. Keď už nič, tak aspoň varoval ochranku.
Úbohá žena musela ďalších 40 minút sedieť pri najlepšom kamarátovi, ktorý jej do pohára nasypal drogu. Marla ho videla, ako sa jej pokúša pohár dať do rúk, aby sa z neho napila. Ona však bola našťastie veľmi statočná a snažila sa o to, aby na nej nebolo nič vidieť.
Nevedela som, ako by som jej ešte mohla pomôcť. Čoskoro dojedli a chceli si vypýtať účet, no čašník sa ospravedlnil za problémy s počítačom a požiadal ich, aby počkali.
Následne po tom prišli policajti. Povedali mu, aby išiel s nimi a on súhlasil. Zdalo sa, že ho to vôbec neprekvapilo, ani neodporoval.
Vedúci bezpečnostnej služby nám prišiel povedať, že ak by sme nezasiahli včas, jemu by sa nepodarilo pozrieť si kamerový záznam a zavolať policajtov na pomoc.
Videl, ako jej jej spolusediaci pri stole nasypal niečo do pohára. Polícia to vzala ako usvedčujúci dôkaz. Opýtali sme sa ženy, či nepotrebuje odviezť domov, ona ale povedala, že má svoje auto. Napriek všetkému bola stále v šoku.
To však nebol koniec. Všetci zákazníci reštaurácie sa rozhodli, že prídu k nám a podelia sa s nami o ich príbehy. Najmenej 10 ľudí nám vyjadrilo svoju vďaku.
Každý z nich poznal niekoho, alebo bol tým človekom, ktorého niekto sexuálne zneužíval. Pokračovali sme poďakovaním čašníkovi a manažérovi reštaurácie. Mali sme obavy, že si budú o nás myslieť, že sme si to vymysleli alebo nebudú môcť nič urobiť – povedia si, že majú zviazané ruky.
No pomohli. Nepostavili sa k tejto situácii ľahostajne. Takže veľká vďaka patrí každému, kto pracuje v reštaurácii Figa at the Fairmont v Santa Monice. Zachránili ste tejto žene život. A vďaka patrí aj všetkým, ktorí zdieľali tento príspevok. Nezabudnite, že ÁNO, mali by ste o tom hovoriť. Len tak môžete niečo zmeniť a vedieť, že to pomohlo.“
Ocitli ste sa už niekedy v takejto situácii? Poznáte niekoho, kto to zažil?
zdroj: takprosto
