„S manželom sme manželia veľmi krátko. Rok po svadbe som otehotnela. Obaja sme chceli dieťa, takže som bola od šťastia v siedmom nebi. Po dvoch týždňoch sa však zdalo, že môjho muža akoby niekto vymenil. Začal chcieť, aby som išla na potrat. Samozrejme, že som to odmietla.
Po tom všetkom som začala krvácať, pretože som bola veľmi nervózna.
Vďaka Bohu sa lekárom podarilo tehotenstvo zachrániť. Môj muž však aj naďalej chcel, aby dieťa neprežilo, a dokonca ma kopol do brucha.
Rozhodla som sa odísť od neho. Mama prišla za mnou, pretože pochopila, že to sama nezvládnem. Môj osud ho vôbec nezaujímal a ani sa neozval.
Keď sa mi narodila dcéra, poslala som mu správu. Napriek všetkému je jej otcom a má na to právo Zavolal späť a veselo povedal, že ju chce vidieť. Dala som mu adresu. Prečo? V hĺbke srdca som dúfala, že by sme ešte mohli mať normálnu rodinu.
Chodil k nám len zriedka. 5-6x do roka. Požiadal ma, aby som pustila svoju dcéru k nemu, ale nemohla som. Bola ešte celkom malá. Potom sa prestal ozývať a roky neprichádzal. Myslela som si, že si už zariadil život a už nás nebude otravovať.
Keď mala dcéra 6 rokov, bývalý manžel si na nás opäť spomenul. Prišiel a začal prosiť o dieťa na víkend. Odmietla som. Ako môžem nechať svoju dcéru ísť s ním, keď si ho vlastne ani nepamätá? Pohádali sme sa a on zase odišiel.
K dieťaťu neprechováva žiadne zvláštne city. O svojej dcére nič nevie. Dokáže ju ignorovať celý deň. A chce ma len naštvať. Povedal, že ma bude žalovať, aby ma prinútil splniť jeho podmienky. Chce k sebe vziať svoju dcéru a urobí pre to všetko.
Bojím sa tohto. S jeho spolubývajúcou tiež nemá zmysel počítať, pretože má len 20 rokov. Áno, radi si vypijú. Naposledy prišiel opitý za volantom a chcel si vziať dieťa.
Ako na toto všetko reagovať? Čo by ste robili na mojom mieste? Mala by som sa pokúsiť zbaviť ho rodičovských práv?
